Ganzerka's blog

Na začiatku novembra som sa rozhodla, že zavolám svojej zubárke a objednám sa na trhanie osmičiek. Už dlhšiu dobu som nad tým premýšlala, chcela som to hlavne z estetických dovodov, aby moje predné zúbky prestali utekať do bokov a kriviť sa. Osmičky totiž ako nemali moc miesta vzadu, tak tlačili na ostatné zuby a dvojky sa mi začali malinko ztáčať. Došlo mi, že sa to skor bude zhoršovať, tak som zavolala sestričke a ona ma objednala na 21.12., tesne pred Vianocami. Nič úžasné, keďže Vianoce je najlepšie obdobie čo sa týka jedla. Vianočné koláčiky, perníčky, kapustnica, šalát, maso, klobása..no čo..aspoň nebudem toľko jesť a nepriberem. Začala som si hladať na nete diskusie od ľudí, čo už trhanie zubov múdrosti zažili. Je to velmi individuálna záležitosť. Niekomu to trhali hodinu, niekomu pár minút, niekomu to museli vyrezávať, dalšiemu pak šiť a neviem čo ešte. Neznelo to moc pekne, ale nič som si z toho nerobila. Šla som do neznámeho, kde som fakt nevedela čo čakať, ale mala som s

Ľudia okolo nás vždy boli, sú a budú. Ich hodnoty v našich životoch sú rozne. Niekto má na facebooku 500 kamarátov, ale ozajstného priateľa v živote možno len jedného. Tak už to býva v tejto "modernej" dobe. K čomu nám je ten facebook. Aha áno, mal by spojovať ľudí na celom svete a podobne. Hm to je síce pekné, lenže prečo ľudia radšej diskutujú a polemizujú nad roznymi udalosťmi života cez písmenká, cez chat, častokrát sa stane, že sa nepochopia a prídu hádky, nevraživosť, napadanie. A pritom, len niekto nepochopil ako to ten druhý myslel. Prečo? Lebo videl len slová napísané v počítači. A čo skryté významy viet, čo ako sa ten druhý pri vyslovovaní onech slov tvári, aký ma pri tom hlas, ako sa pohybuje, akú ma celkovú mimiku... toto všetko chýba v tom umelo vytvorenom svete.

Tento rok ma už teraz chytá také malé tešenie sa na Vianoce ! Posledné dva roky tomu tak nebolo, moc som sa na Vianoce netešila, nejak to opadlo zo mňa, bola som smutná, po rozchode, stále som len myslela na to, že som sama a nikto ma neľúbi. Lenže tento rok síce som sama zase, ale nedbám na to :) Hovorí sa, že keď sa na niečo moc tešíš, tak sa pak niečo ako naschvál pokazí a proste to nevyjde. Lenže ja som si povedala, že kurňa tu sa fakt nemá čo pokaziť, lebo moju vianočnú náladu si možem pokaziť len ja sama, a to nedovolím! :)

Veľmi dobre si pamatám, ako som sa minulý rok chystala na svoje prvé individuálne závody v crossfite a to na CFT Battle Brno . Boli pre mňa hrozne náročné, ale zvládla som to, a posledná som neskončila :) Tento rok som tieto závody absolvovala taktiež, ale v týmovom zložení :) Myslím, že sme mali dosť našlapaný tým, chalani patria už k tým pokročilejším atlétom, my sme za nimi s Kamčou zaostávali. No bojovnosť nám aj tak nechýbala. Nechcem písať o tom ako to prebiehalo, aké boli wods a podobne... Priebeh závodov si možete prečítať u Markét . Rada by som napísala o tom, čo taký atlét zažíva počas celého závodného dňa.

Včera som sa len tak zbežne pozrela na kalendár a s hrozou zistila, že týmové závody na ktoré sa chystám sú už budúci týždeň!!! Ach jaj, plánovala som velkú tréningovú prípravu, ale za dva týždne toho moc nestihnem :) No ale plány mám, každý deň nejaká športová aktivita, a hlavne makať na slabinách. O víkendu sme šli s Kamčou na tréning do Destiny, pridali sme sa k chalanom a našim trénerom. Najprv sme vzpierali, šla som trh, a dostala sa až k váhe 35kg, čo ma strašne potešilo! Nevzpierala som 2 mesiace, a poviem Vám, znova začínať s niečím takýmto, je to peklo! Bojím sa osy, bojím sa váh, bojim sa pod to padať, a keď už padám tak je to nesmierne pomalé! Takže sa fakt citím zas a znova ako začiatočník a trápim sa aj s malými váhami. Potom sme si dali spoločne wod, a oni šli ešte ďalšie wod s váhami, ale ja už radšej nie, bo som cítila opuchnutú šlachu na kolene, a nechcela som to hrotiť.

Je nedeľa večer, prvý november 2015, mala by som ísť spať, bo ráno vstávam do práce. Ale mám ešte hlavu plnú myšlienok. Myšlienok o živote, o povinnostiach, o samote, o priateloch... Mám teraz potrebu viac zdieľať seba..tento týždeň bol náročný, zháňam si novú prácu, čiže kolotoč posielaní CVčiek začal, je to nonstop o tom istom, kukať po nete na nabídky a ozývať sa...Mám zájem o takú a takú pozíciu..budem sa tešiť na osobné setkání..  Celý týžden bol o tréningoch, každý deň. Pondelok som bola na crossfite v elite gyme, Vládík nám pripravil moje neoblúbené wod 5kol z takých a takých cvikov...takéto wodka neznášam, je to strašne zdlhavé a ako keby to nemalo konca, ale pak sme si dali OHS balance, videjko možete vidieť na mojom instagrame tu  alebo facebooku, to ma bavilo..niečo nové :)  V utorok som bola na hádzanej, tréning o ničom, bo nám chýbala brankárka, čiže tréner nám naordinoval prihrávky, a to nám vobec nešlo, ani obyčajné presné prihrávky zo spojky na spojku. Najvia

V sobotu 23.10. som sa zúčastnila závodov dvojic "Don't quit challenge part 3" v Ostrave. Boli to pre mňa osobne dosť náročné závody, hlavne keď som uvidela wodka. No pekne od začiatku. Štartovali sme z Brna pred šiestou hodinou rannou, čiže skorý budíček bol jasný. V aute sme šli piati, Michal, moj parťák na závody, Honza, Zuzka a Štěpánka. Cestou som malinko zadriemala, ale inak nám to rýchlo utieklo. Dorazili sme do Ostravy, čistý vzduch pominul :) musím povedať, že Fitko v ktorom sa závody konali, bolo fakt strašne komfortné. Je to jedna obrovitánska hala, kde sa nachádza veľká recepcia, aj s malými stolčekami, keby si niekto chcel dať kávičku alebo len odpočinok. Potom tam bola veľká zóna typických  fitness strojov všetkých možných druhov, kopa bežeckých pásov na kraji, pred schodami ktoré viedli do šatní bola ešte menšia miestnosť s makkou podlahou na rozne skupinové lekcie. Bola tam aj stena plná zrkadiel pred ktorou ste si mohli cvičiť cviky s vlastnou váhou t

Som nervózna, veľmi nevózna! Prečo? Dneska ma čaká moj prvý ligový zápas v hádzanej! Áno, vážne som sa na to znova dala :)   Budem hráť 2.ligu za Ivančice. V utorok som tam bola na prvom tréningu. Bolo to fakt zvláštne, spomienky sa vracali. Baby ma prijali úplne v pohode, daktoré som poznala z Bohuníc, tréner mi navrhol nech si tykáme, že si tyká s každou z týmu. Najprv sme sa rozbehali, rozcvičili, rozhádzali, rozstrielali brankárku, potom sme skúšali nejaké signály, hru dve na dve a potom do konca tréningu hrali priateľský zápas proti dorastenkám Ivančic. Tréner ma nechal hrať najprv na pravej spojke a potom ma dal na strednú, kde mi to vyhovovalo viac. Vobec som si neviedla tak špatne, a dala pár golov, v obrane taktiež nie najhoršie. Na strelbe  ale budem musieť zapracovať. Hlavne s umiestňovaním. Ale myslím, že to časom príde. 

Už pekne dlho som nenapísala žiadny článok, nezdielala žiadne svoje myšlienky a postrehy. Jeden z dovodov je ten, že som nemala absolútne náladu na písanie, ďalej mi prišlo, že nemám o čom písať. Koho by bavilo furt čítať len o tréningoch a o dňoch, ktoré mi pripadali obyčajné a stále rovnaké. No stále je o čom písať, každý deň je iný a stane sa toľko vecí. Ale akosi som nemala chuť a ten správny popud o dačom napísať. No po posledných dvoch dňoch mám toho v hlave strašne moc :) Zase mám taký pocit, že sa niečo deje preto, lebo som si to v hlbi duše už dlho priala..akurát ten čas nastal až teraz. A prečo by som nemala povedať výzvam, ktoré mi idú naproti veľké ÁNO! :) 

Dneska sme sa s Kiťou rozhodli ísť do kostola. Bývame v Husoviciach, a asi 100m od bytu máme jeden krásny kostol. Je rímskokatolícky a volá sa Kostel Nejsvětějšího Srdce Páně. Dosť zložitý názov ale čo. Tento kostol sa mi strašne páči. Myslím výzorom.. má krásnu zelenú strechu, a je taký iný :) Prečítala som si o ňom, že je to secesný stavebný sloh a že bol postavený v roku 1906. Každé ráno počúvam buchot jeho zvonov, keď odchádzam do práce. Nie sme nejaké veriace s Kiťou, ale už na začiatku jak som sa k nej sťahovala sme si vraveli, že raz zájdeme do kostola. A tak sa stalo :) V sobotu bola bohoslužba o 18:00, šli sme o desať minut skor, aby sme si sadli, len už keď sme vstúpili, kládli sme si otázku, či vobec nejaká bohoslužba bude. V kostole bolo asi tak 10 ľudí. Nemali sme ani bibliu so sebou, ani spevník, ale pak som si všimla, že tam na stolíku ležali kancionále, tak som nám dva vzala. 

Počas celozávodky som išla domov, konečne po mesiaci! Už mi chýbala tá rajská zahrada, mamkine úžasné jedlá, cicušky. Dokonca plus dve malé tam na mňa čakali :)  Sú strašne rozkošné, naša Murka je plodná mačka, čo pol roka má potomkov. Keby žila za čias nejakých grófok alebo cárovien, isto by bola najhodnotnejšou mačkou v historii. Odkedy ju máme, tak fakt dvakrát do roka má malé detičky ( mačiatka samozrejme, ale veď sú to aj jej detičky :) ). Minule sme to s mamkou počítali, a myslím, že to bude okolo 30-35 mačiatok, čo už je fakt velké číslo si myslím :-D Ďalšia naša mačička sa volá Micka. Micka je naše veľké trdlo :)  Občas sa chová jako šibnutá, behá ako koň, je asi trošku hlúpa, ale taká svojská  no, každý sme nejaký, aj tak ju máme strašne radi! Poslednú dobu ale starne, už moc nepočuje, minule som ju hľadala a volala ju na večeru, úplne som kričala na celú záhradu "Miciiiiiiii, Mickaaaa"  a ona nič, popošla som ku vchodovým dverám a schodisku, a kričím a zrazu som

Sobotu  8.8.2015 sme mali namierené do Nových Zámkov na letné tímové závody. Tími sa skladali z 2 mužov a 2 žien. U nás som to bola ja, Kamča, Mates a Peťan. Už v sobotu sme tam šli dobre naladení, nemali sme žiadne očakávania, išli sme si to hlavne užiť. Súťažné wodka zverejnili už o týždeň skor, tak sme ako tak vedeli na čo sa pripraviť. Angličáky ..plávanie ..trh ..beh... wodká boli nasledovné: Prišlo 42 tímov, každý tím obsahoval 4 členov, čiže 168 atlétov bolo rozdelených na 7heatov . To znamená, že v každom heate bolo 6 tímov. Náš tím bol nanešťastie hneď v prvom. Najskor sme bedákali, a boli naštvaní, ale nakoniec sme museli zhodnotiť, že bolo super to mať hneď za sebou a pak už sa len pozerať na ostatných :) Dosť sme sa obávali angličákov, a hneď po nich plávať...ale nakoniec to celkom šlo :) 

Maďarčina je pre mňa viac ako len jazyk. Keďže sme s rodinou žili 16 rokov kúsok od hraníc s Maďarskom, samozrejme sa na nás tá maďarčina nalepiť musela :) Bývali sme v dedinke Nová Stráž, ktorá bola okolo 3km vzdialená od Komárna, pohraničného mesta, kde sa dalo prejsť cez most a boli ste v Komárome, maďarskej časti Komárna :) _Piros Fehér Zöld Ez a Magyar Föld_ _Červená biela zelená to je maďarská zem_ V Komárne bývali naši starí rodičia, dedko s babkou, obaja rozprávali hlavne maďarsky. Keď sme dochodili v Novej Stráži základnú školu prvý stupeň, tak sme prestúpili do Komárna, práve do mestskej časti "dvojka", kde bola škola Slobody, a od našich starkých sme to mali len cez cestu. Každé ráno som si tam chodila pre prezuvky, a keď sme mali telocvik, tak aj pre veci do telocviku. Keď sme mali krátky rozvrh, tak po škole som chodievala k nim, robila si tam úlohy, alebo sme s deckami hrali pred domom vybíjanú. Pamatám sa, že dedko bol úplne rád ako nás tam videl,

V poslednom čase sa ma veľa ľudí pýta na to, prečo nemám priateľa, frajera, kluka... Hm..dobrá otázka, kladiem si ju čoraz častejšie aj ja sama :) Som mladá baba, trúfam si tvrdiť, že aj pekná, vtipná, športovo založená, viem sa o seba sama postarať, som veľmi priateľská a usmievavá osoba. Dokonca viem aj variť a upratovať a ako velké plus je, že rada žehlím! No kto by ma nechcel? :-D No očividne nikto! :-D :) Neviem čím to je. Myslím si, že sa nachádzam v určitom období, kedy by som mala poznávať viac samú seba, a zdokonalovať sa, premýšlať na sebou, nad tým čo chcem robiť v budúcnu, nad tým čo ma robí štastnou. Proste sa zamerať na seba... a až sa náhodou objaví potenciálny nápadník, tak byť pre neho tou najlepšou osobou. Mám plno kamarátok, ktoré su taktiež samé. A pritom sú to strašne úžasné baby! Krásne, bystré, srdiečko na správnom mieste, milé, inteligentné, s pokorou.. až mi je smutno z toho, že my proste nemáme komu dávať lásku a pozornosť. A verím tomu, že by kaž

Relikvie smrti Toto je jedno z mojich najoľúbenejších tém. Harry Potter je moja velká srdcovka. Pamatám sa, ako som sa s ním stretla poprvýkrát. Boli sme so sestrami aj mamkou v knižnici ako každú sobotu, vyberali sme knižky, mohla som mať 11 rokov, a pani knihovníčka sa ma zrazu spýtala či si nechcem požičať Harryho Pottera, že je to teraz veľmi žiadaná knižka. No lenže ja som jej najprv nerozumela, tak som si v duchu hovorila..."čo, že si to mám požičať? Helikoptéra?" :-D Heh, ale pak došla staršia segra, a hovorí mi, že Hani vezmi si ju, prečitame si to všetky potom. Tak som si ju vzala a začala éra čarodejníckeho sveta :)

V pondelok som spravila svoj prvý muscle up na kruhoch :) Boli sme s babami na tréningu v Power Housu za Filipom T., šla som na tréning po dovolenke, takže možete tušiť ako som sa musela prehovárať vobec niekam ísť. A od toho máme kamošky, ktoré sú hlavným hnacím motorom :) Tréning od Filipa bol ako vždy pecka. Rozcvička tzv. Warm up: 6min, kolko kol zvládneš                                         5 klikov                                       10 pistols                                       15 T2B (Toes to bar) Pistols: sú to vlastne drepy na jednej nohe, kuknite videjko :)

Včera bol deň ako každý iný. Ranné vstávanie, vychystanie sa do práce, celý deň porobiť čo sa dá, a domov. Doma je človek rád za chviľku kľudu a nič nerobenia. Už ráno v práci som si pripravila tréning, ktorý som chcela večer odcvičiť. Lenže som začala premýšlať či sa mi chce, a či mám ísť, a či mám vobec náladu  na beh... No lenže bez driny nie sú koláče,že ? Čo urobila teda slečna Ganzerová? Šla behať! Prvé 2 kilometre: "paráda..ty brďo ja mám snáď aj nejakú fyzičku...nepichá ma v boku, ľahko sa mi dýcha, akurát nohy cítim z pondelného tréningu." Tretí kilometer: "Hm nejak ma to nebaví, aha bežci predo mnou, neprestávaj.. neprestávaj..." Štvrtý kilometer: "Prebehnem cez most ..dobehnem k druhému a pojdem naspať." Ano jasné..síce som prebehla cez most, ubehla pár desiatok metrov, ale pak stop, zastavila sa, otočila a šla domov. Cesta domov:

Zabahnený Elite Gym Brno 2015 :) Tento rok som absolvovala Spartan race Sprint 6.6.2015 v Litovli s mojim týmom Elite Gym. Bolo nás 23, a bol to deň plný zážitkov. Náš start bol o 11:00, Spartan Race sa konal v Litovli, čo je kúsok od Olomouce, z Brna sme vyrážali o 8, naša posádka v aute bola najlepšia, cesta mi strašne rýchlo utiekla :) Dorazili sme, zaparkovali, šli sa zaregistrovat, všetko tam bolo pekne zorganizované, nikde sa nečakalo. Prezliekanie, štartovné čisla, a šli sme pomali na štart :) Tam hecovačka neskutočná :) Na podiu stáli dvaja chlapi, ktorí to celé viedli, poskakovali, kričali po nás, samé AROO a angličáky a jumping jacks. Tri minúty pred štartom nás poslali do štartovacieho koridoru, a my strašne nedočkaví sme sa nahrnuli, plácali sa vzájomne po ramenach, usmievali sa, boli plní očakávania :)

Myšlienka založiť si svoj blog ma napadla na začiatku tohto roka. Začala som na nete zisťovať ako na to, ale pak z toho nejak sešlo, mala som zdravotné problémy a akosi som na to pozabudla. Okolo apríla som narazila na blog od mojej kamarátky z Ostravy, hrávali sme spolu hádzanú. Odkaz na blog  tu: http://utikejmamiutikej.blogspot.cz/   Strašne ma to nakoplo.. toľko krásnych článkov a zážitkov tam mala, tak som sa do toho pustila.  Vytvorila som nejakú základnú lištu, vizáž, prvé príspevky, no a pak došlo k  nejakým technickejším veciam, jak pridať to a jak to, a jak to bude nakoniec vypadať, a jaký bude nakoniec názov, a odkladala som to a odkladala... ale po dovolenke som si povedala, že už musím :) Dlhú dobu som sa pokúšala písať si denník, denné záznamy, myšlienky, postrehy, plány...Ale vždy, keď som začala, vydržalo to tak 2-3 dni. Myslím si, že zaznamenávať svoje myšlienky a všetko čo sa Ti prihodí v živote v určitom čase a veku je doležité. Ide vlastne o Tvoj osobný

Celý týždeň ma čakal s mojou veľkou rodinkou na Slovensku :) Zišlo sa nás nakoniec 14, 5 Ganzerovcov, 5 Takáčovcov, naša drahá babka, 2 frajeri a jedna frajerka. Jeden frajer bol od našej Tinky- Ivanko, su už spolu dlhú dobu, a som veľmi rada, že ľúbenie medzi nimi trvá :)  Ďalej si doniesla frajera Zuzka Takáčka a pak Majko Takáč frajerku. Celý týždeň sa niesol v duchu dobrej nálady, odpočinku, lehára jak v bazénoch tak na deke, prejedania sa, veľa kopcov zmrzliny, a tak ďalej. Naša chata "Mokráš" Najlepšie je jak sa všetci zlezieme z roznych kútov sveta do jednej malej dedinky na južnom Slovensku. Radava je malebná dedinka, ktorá je skor viac vysušená ako zelená, ale tak to je vlastne na celom južnom Slovensku. Ujo Mokráš tam má krásnu chatu po starkej, ktorú nám už prenajíma asi 9-10 rokov každé leto :) Ganzerovci: Mamka s ockom vyrážajú z Ostravy, Tinka s Ivanom z Prahy, Ja z Brna, Zuzka z Olomouca Takáčovci: ujo s tetou a babkou z Košíc, Majko z Olomo

Včera sme boli na tréningu v Power housu za F3 (Filipom Trojovským). Ako obvykle sada jak cyp :-D Hodně sme si s Luckou mákli, ale mám z toho dobrý pocit :) Tréning sa skladal z: Tabaty na brucho, 20s cvíčíš 10s odpočívaš                                Naše brušká pálili neskutočne :) Pokračovali sme technikou vzpierania Power clean, Squat clean a pak následovalo wod 10min, začínali sme na váhe 20kg,a každú minutu si si mal zvýšiť váhu o 5kg, šiel si Power clean, a pak squat clean. Bavilo ma to, dostala som sa až k váhe 52,5kg, síce som to na poprvé nezvedla v dřepe, ale podruhé uplne v pohode, určite by som zvládla aj viac :) Pak sme šli 5x5 front squat s 35kg, Filip ukazoval Lucke co zlepšit, lebo bola moc naklonená dopredu, ale pak jej to už šlo lepšie :) Nakoniec nás čakalo toto: 100 DU                                          50 burpee over bar                                          35 Cluster 25kg                                          10 pullups no bolo to omno

Krátky report zo závodov Tohtoročné závody Fit monster mali z pohľadu závodníkov, ktorí reprezentovali Elite Gym hojnú účasť :) Do kategorie open sa kvalifikovalo 7 dievčat (Anička, Jája, Terka, Kamča, Lucka, Natka, Ninka), 5 chalanov (Péťa, Lukáš, Marek, Kuba, Mates), a jeden z našich trénerov, Vládík, si zasúťažil v kategorii Elite.

Tento článok som mala rozpísaný už dlhú dobu, ale jaksi mi trvalo vytvoriť blog :-D, čiže aktuálnosť je dávno po...ale nevadí :)   Píšem tam o mojom zranení na začiatku tohoto roku a o kvalifikácii na závody Fit Monster, ktorých som sa tento rok zúčastnila.  ... Za týždeň mám ďalšie závody jednotlivcov, nejak rýchlo to prišlo. Nie som vobec pripravená, musím počítat s tým, že skončím v zadnej polke súťažiacich.   Viem, že by som takto nemala vobec premýšlať, ale musím sa na to pozerať reálne. Na začiatku roka som mala zranené záda, odpadla som z tréningového režimu na mesiac, další mesiac som musela len postupne s tréningami, chodila som na rehabky, proste to nebolo to pravé ružové. K tomu zraneniu: začalo to v decembri 2014, seklo ma v bedrách, určite poznáte tú bolesť, nevedieť sa narovnať, chodiť, pichľavá bolesť, tupá, pulzujúca, ktorá sama ústupi po pár dňoch. Už to malo byť pre mňa obrovským varovaním, že je niečo špatne. Lenže vtedy som bola osoba, ktorá si takéto