Ganzerka's blog

Už pekne dlho som nenapísala žiadny článok, nezdielala žiadne svoje myšlienky a postrehy. Jeden z dovodov je ten, že som nemala absolútne náladu na písanie, ďalej mi prišlo, že nemám o čom písať. Koho by bavilo furt čítať len o tréningoch a o dňoch, ktoré mi pripadali obyčajné a stále rovnaké. No stále je o čom písať, každý deň je iný a stane sa toľko vecí. Ale akosi som nemala chuť a ten správny popud o dačom napísať. No po posledných dvoch dňoch mám toho v hlave strašne moc :) Zase mám taký pocit, že sa niečo deje preto, lebo som si to v hlbi duše už dlho priala..akurát ten čas nastal až teraz. A prečo by som nemala povedať výzvam, ktoré mi idú naproti veľké ÁNO! :) 

Dneska sme sa s Kiťou rozhodli ísť do kostola. Bývame v Husoviciach, a asi 100m od bytu máme jeden krásny kostol. Je rímskokatolícky a volá sa Kostel Nejsvětějšího Srdce Páně. Dosť zložitý názov ale čo. Tento kostol sa mi strašne páči. Myslím výzorom.. má krásnu zelenú strechu, a je taký iný :) Prečítala som si o ňom, že je to secesný stavebný sloh a že bol postavený v roku 1906. Každé ráno počúvam buchot jeho zvonov, keď odchádzam do práce. Nie sme nejaké veriace s Kiťou, ale už na začiatku jak som sa k nej sťahovala sme si vraveli, že raz zájdeme do kostola. A tak sa stalo :) V sobotu bola bohoslužba o 18:00, šli sme o desať minut skor, aby sme si sadli, len už keď sme vstúpili, kládli sme si otázku, či vobec nejaká bohoslužba bude. V kostole bolo asi tak 10 ľudí. Nemali sme ani bibliu so sebou, ani spevník, ale pak som si všimla, že tam na stolíku ležali kancionále, tak som nám dva vzala.