Po sto rokoch na návšteve v kostole

Dneska sme sa s Kiťou rozhodli ísť do kostola. Bývame v Husoviciach, a asi 100m od bytu máme jeden krásny kostol. Je rímskokatolícky a volá sa Kostel Nejsvětějšího Srdce Páně. Dosť zložitý názov ale čo. Tento kostol sa mi strašne páči. Myslím výzorom.. má krásnu zelenú strechu, a je taký iný :) Prečítala som si o ňom, že je to secesný stavebný sloh a že bol postavený v roku 1906. Každé ráno počúvam buchot jeho zvonov, keď odchádzam do práce. Nie sme nejaké veriace s Kiťou, ale už na začiatku jak som sa k nej sťahovala sme si vraveli, že raz zájdeme do kostola. A tak sa stalo :)

V sobotu bola bohoslužba o 18:00, šli sme o desať minut skor, aby sme si sadli, len už keď sme vstúpili, kládli sme si otázku, či vobec nejaká bohoslužba bude. V kostole bolo asi tak 10 ľudí. Nemali sme ani bibliu so sebou, ani spevník, ale pak som si všimla, že tam na stolíku ležali kancionále, tak som nám dva vzala. 

Kancionál je súbor duchovných piesní určených pre kresťanskú bohoslužbu. Tak sme si nalistovali prvú pieseň, ktorá sa mala spievať. Číslo piesne ukazovala vždy tabula. Došli páni farári, teda jeden bol farár a druhý asi jeho pomocník, neviem ako sa volajú v kostoloch títo pobožní ľudia. Bohoslužba začala. Boli tam piesne, a potom farár čítal z evanjelia podla Marka a Matúša. No snažila som sa dávať pozor, ale fakt to bolo nudné (dúfam, že ma teraz nezasiahne blesk z jasného neba, že takéto niečo píšem :-D ). Hovoril o tom, že len Boh žije večne, že ľudia nie, a že si nemáme plánovať nič moc dopredu. Potom bolo dosť modlitieb a došlo aj k "přijímání". Pán farár vzal oplatky a ľudia ktorí chceli došli k nemu a  povedal "Telo Kristovo" a oni odpovedali Amen a vložil im oplatok do úst.  Po ďalšej sloke z piesne sme odrecitovali spoločne Otče náš, a tu som sa potešila, že ho ešte stále celý ovládam :) Potom sme si mali podať ruky s ostatnými ľuďmi okolo nás so slovami "Pokoj s Tebou". Potom farárov pomocník obišiel celý kostol a zbieral peniažky od ľudí, s Kiťou sme tam hodili po 5korunáčke. Nasledovala posledná pieseň a mohli sme sa pobrať domov. Vrátila som kancionále spať na stolík a išli sme von. Ako sme vychádzali z kostola, spoločne sme zhodnotili, že sa cítime kľudnejšie a aj "očistené" :-D a hlavne spokojné :) 

Vychystané a natešené :)

Kancionál

Kostolík zvnútra

Zlá kvalita, ale úsmevy na tvárach
 hovoria za všetko :)

Na kostoloch mám rada tú atmosféru. Je tam veľký kľud a ticho. Panuje tam tajomno a hneď ako som vošla do kostola tak mi udrela do nosa tá voňa, typická kostolná voňa. Mám ju rada, bo mi pripomína detstvo a babku. Keď sme ako malé cestovali na prázdniny za babkou do Košíc, každú nedeľu sme s ňou chodili do kostola. Evanjelický kostol v Košiciach, kde sa vydávala aj moja mamka, je veľkolepý. Obrovský a má strašne krásny strop. Na nedelné vychádzky do kostola som sa nikdy moc netešila, boli sme so sestrami ešte malé slečny, a ten kostol, teda omša vtedy trvala aj 2 hodiny, a vtedy mi to prišlo fakt zdlhavé. Najvačšiu srandu sme mali keď sa spievali pesničky. Kostol bol vždy plný do prasknutia, hlavne plno starších ľudí. Keď sa začalo spievať, tak to bolo fakt zborové.. a my so sestrami sme sa strašne smiali na tom, ako tie babky falošne spievajú :-D Hej viem, že je to nelušné sa smiať, ale tak si predstavte, že sedíte na omši a nudíte sa, a pak začnú babičky dávať tóny na ktorých by aj Paľkovi Haberovi stáli vlasy dupkom. :) Po omši sme vždy šli cez centrum mesta a zastavili sa na zmrzlinu do cukrárne Aida.

Evanjelický kostol v Košiciach a jeho čarovný strop :) 

Ja som evanjelička, som pokrstená a mala som aj konfirmácie. V evanjelickej cirkvi je konfirmácia slávnostné potvrdenie krstného sľubu a prijatie za dospelého člena cirkvi; v katolíckej cirkvi obrad birmovania. Keď sme boli so sestrami malé tak nás mamka prihlásila do evanjelického kostola v Komárne, k pánovi farárovi som tam chodila raz týždenne na hodiny konfirmácie a učila sa tam o Ježišovi Kristovi. Mala som aj slávnostné skúšky v kostole, kde nás pán farár skúšal asi zo 100 roznych otázok, napríklad kto bol Martin Luther, hm a na ďalšie si už vlastne nespomínam :) Martin Luther bol nemecký teológ, kazateľ a reformátor. Jeho najvýzamnejším dielom je preklad Nového zákona do nemčiny.

Pokrstená som bola už ako velká slečna spolu so Zuzkou, mohli sme si vybrať krstné meno :) Ja som si vybrala Sára, ktoré hebrejsky znamená princezná alebo vznešená. Páčila sa mi aj kombinácia Anna Sára :)  Zuzka si vybrala meno Rút, čo v preklade znamená priatelská. 

Myslím, že s Kiťou ešte v budúcnu zavítame do nášho kostola. Či už len tak pre radosť alebo pre to krásne ticho, alebo si len tak vypočuť pána farára a nasať posvatnú atmosféru. 

A na koniec som si povedala, že by bolo pekné si pripomenúť celý Otče náš :) tak poďme na to:

Otče náš, ktorý si na nebesiach, 

posväť sa meno tvoje, 

príď kráľovstvo tvoje, 

buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. 

Chlieb náš každodenný daj nám dnes 

a odpusť nám viny naše, 

ako aj my odpúšťame vinníkom svojim, 

a neuveď nás do pokušenia, 

ale zbav nás zlého. 

Amen.