Spontánne rozhodnutia sú tie najlepšie

Už pekne dlho som nenapísala žiadny článok, nezdielala žiadne svoje myšlienky a postrehy. Jeden z dovodov je ten, že som nemala absolútne náladu na písanie, ďalej mi prišlo, že nemám o čom písať. Koho by bavilo furt čítať len o tréningoch a o dňoch, ktoré mi pripadali obyčajné a stále rovnaké. No stále je o čom písať, každý deň je iný a stane sa toľko vecí. Ale akosi som nemala chuť a ten správny popud o dačom napísať. No po posledných dvoch dňoch mám toho v hlave strašne moc :) Zase mám taký pocit, že sa niečo deje preto, lebo som si to v hlbi duše už dlho priala..akurát ten čas nastal až teraz. A prečo by som nemala povedať výzvam, ktoré mi idú naproti veľké ÁNO! :) 

Tento rok sa české akademické hry konali v Olomouci. Reprezentovala som školu v hádzanej. Strašne som sa na to celé leto tešila :)  Konečne si zase zahrať po 3 rokoch ozajstný zápas. Vyrážali sme z Brna okolo 8mej ráno, šli sme veľkým autobusom hoci sme boli len 4 hádzanárky :-D, ale išli s nami aj basketbalisti/ky. Ráno bolo upršané, ale cesta utiekla rýchlo, zaspali sme v buse. V Olomouci nás čakalo slniečko :) Najprv sme sa šli ubytovať na koleje. Pešikovali sme cez celé mesto, tak z tej ťažkej tašky ma dosť bolel chrbát. Vyfasovali sme pak kľúče od izieb a šli sa ubytovať. Izby boli trojpostelové, boli sme v piatom poschodí, kde sme mali pekný výhľad na celý komplex kolejí. Majú to tam fakt pekne spravené, všetko pokope, v Brne to je porozťahované po všetkych možných mestských častiach. 

Po pauzičke na izbách sme vyrazili do centra na obed, išli sme jednu zastávku električkou,a potom na Dolné Námestie, majú tam ešte aj Horné :)  Dokonca aj Orloj majú, pripomínalo mi to Prahu trošku. Do haly sme dorazili asi 2 hodinky pred zápasom, a stále sme boli len 4 hráčky :-D Hádzaná sa hraje so 6timi hráčkami v poli a jednou brankárkou. Brankárku sme mali, a pak už len 3 hráčky do pola :-D Paráda!! Jedna potom došla z práce, a ďalšie dve trčali kdesi vo vlaku pred Olomoucom :) Nevadí, bolo povedané, že keby to nestihli, nejaké hráčky od týmu z Olmíka nám dočasne požičajú. Tak sme sa šli prezliecť do šatne, dostali sme nové biele školské dresy :) Chcela som číslo 9, no také som tam žiaľ nenašla, tak som si vzala "šťastnú" sedmičku. Postupne ma začala prepadať nervozita a nadšenie zároveň. Konečne po tak dlhom čase budem strielať na bránku, robiť tri kroky, brániť, driblovať, prihrávať. Tie pocity a myšlienky čo mi kolovali behom prvej rozcvičky pred zápasom sa nedajú ani popísať. Nervozita, stres, spomienky, strach, radosť, naplnenie.. zo všetkého kúsok :) Rozcvička bola velmi krátka, okolo 10 minút, a mne to rozhodne nestačilo, vystrelila som si zo spojky asi len 2x a už sme museli ísť. Vobec som nebola ready :-D No nič, tak hor sa na to :)

Prvý zápas sme hrali proti hlavným adeptkám na výhru, Univerzite Palackého Olomouc, celé družstvo bolo zložené z dievčat, ktoré buď hrajú interligu alebo 1.ligu. Oproti nám, ledva poskladanému týmu, to bolo fakt vtipné :)  Striedala som sa s Monikou na strednej a ľavej spojke. Bolo zaujímavé si uvedomovať čo mi koluje behom zápasu hlavou..v útoku som si neustále vravela, ok tak teraz musíš spraviť kľučku, alebo aspoň stianuť lajnu.. moc som to riešila :-D Dych mi došiel už v osmej minúte, neviem čo som si myslela, že vďaka crossfitu budem mať dokonalú kondičku...rozhodne tomu tak nebolo..mali sme ale dohodnuté, že okolo desiatej minúty si vezmeme polčas..takže som sa mohla vydýchať. Dosť ma zarazil priebeh zápasu, my sme sa fakt Olomoučaniek tesne držali, furt to bolo o jeden dva góly, až v druhom polčase nám odskočili na rozdiel pár gólov a to už udržali do konca. Myslím si, že keby sme hrali proti Olmu až druhý alebo tretí zápas, možno by to bolo vyrovnanejšie ku koncu :)

Druhý zápas sme hrali proti Univerzite Karlovej z Prahy, hralo sa nám lepšie. Zápas sme vyhrali a ďalší nás čakal na druhý deň po obede.

V prvom zápase som dala myslím 3 góly, bola som taká bojazlivá, nevedela čo mám robiť, moc to riešila hlavou :)  V druhom zápase som si už viac verila, pokúšala sa viac do kľučiek, a v obrane bola tvrdšia.

Tretí zápas sme hrali proti Západočeskej univerzite z Plzne. Tento zápas sme boli strašne pekne zohraté :) Lietalo nám to parádne, sťahovali sme, prihrávali si, behali do protiútokov. Vyhrali sme suverénne 30:16 a zaistili si tým 2.miesto :) V tomto zápase sa mi hralo najlepšie, bola som celkom kludná, strielala aj z dialky, padalo mi to tam, kľučkovala jedna radosť. Skvelé pocity :)

Hneď po zápase bolo vyhlásenie výsledkov. Dostali sme medaile :)

Ganzerka v akcii a sesterská podpora :)

Vicemajsterky Českých akademických hier 2015 MU

Keďže jedna z mojich sestier býva v Olomouci, došla sa na mňa pozrieť na zápasy, a bola nadšená :) Rada som ju videla po dlhom čase. Olomouc sa mi moc páčil, je to také malé mestečko, a majú tam dosť lacné električky :-D z toho som bola pekne v šoku, celodenný lístok len za 23,-!!!! Wau :-D Ale viem aj prečo je to tak lacné, všade sa dá totiž dostať pešo :) Zuzka mi povedala, že jej Olomouc trochu pripomína Komárno, a áno, tie bašty čo som večer videla, keď sme išli cez park.. nádhera. Veľa starých budov, ktoré sú pekne zrenovované, rada sa na také dívam.

Dolné námestie v Olomouci

Už pár mesiacov mi kolovalo hlavou, že by som si niekam šla aspon zatrénovať, a po baseballe, ktorom sme si boli zahrať s elite gymom, som si začala vravieť ako mi chýba aj len obyčajné prihrávanie. Celé tieto akademičky ma posunuli k rozhodnutiu sa viac zamyslieť nad hádzanou. Behom prvého dňa som sa bavila s babami z Brna, ktoré hrajů 2.ligu za Ivančice, pýtala sa ich ako to u nich chodí, kedy majú tréningy, aký je tréner, atmosféra na zápasoch, koľko majú spojok. Podvedome som sa už videla na zápase :)  Nechýbalo vela, a baby už písali trénerovi, že majú novú spojku, bývalú reprezentantku SR a dali mu na mňa číslo. Moj nový tréner mi volal hneď na druhý deň ráno, pýtal sa ma na registračku, či ju mám aktuálnu, a že sa mi ju pokúsi čo najskor vybaviť. A tak som sa vlastne pomaličky dostala k tomu, že zase začnem hrať!!! :)  Síce len 2. ligu, ale budem hrať! Ku crossfitu a vzpieraniu to bude pekné pobavenie pre mňa. Už teraz sa strašne teším na zápasy, na hru, na nový tým, trénera, na strielanie :)

Hádzanárka :)

Možno už budúcu nedeľu budem hrať svoj prvý ligový zápas po asi troch rokoch! :) Tak mi držte palčeky.. budem to potrebovať :) Nemyslela som si, že sa k hádzanej ešte niekdy vrátim, ale jak sa vraví nikdy nehovor nikdy. Uvidím ako to budem stíhat so školou, prácou, crossfitom, či to vobec moje telo fyzicky zvládne..ale som ešte mladá tak prečo nie :) Treba sa stále tlačiť k výkonom, už teraz viem, že budem na seba extrémne náročná na zápasoch a veľmi sa na to teším :) 

Vaša Anička