Příspěvky

Zobrazují se příspěvky z 2019

Deň dvanásty (streda 16.5.2019)

Santiago de Compostela➡️ Fisterra Moje putovanie skončilo, teraz som sa presúvala autobusom. Mala som v pláne ísť na koniec sveta. Fisterra sa to volá. Síce dakde sa uvádza aj Finisterra. Vstala som po siedmej. Pobalila sa, naranajkovala a padila do ofiko kancľu pre môj certifikát. Stala som tam v rade asi 50min, ale svoj prvý certifikát mam. Viem, že to je len papier, ale chcela som ho mat aj ja. 😊 Potom sme so Seli šli na autobusovú stanicu. Kúpili sme si lístky na koniec sveta tam aj späť. Nastúpili aj s ostatnými pútnikmi a čakala nás 3hodinova cesta autobusom. Ja som si pospala, než sme došli k pobrežiu. Potom som sa kukala na tu nádheru a čakala kedy uvidím posledný útes. Dorazili sme do městečka, Seli sa šla zvítat s kamoškami a ja ubytovať do albergue. Potom som si dala odpočinok a vyrazila na kávu. Začalo pofukovat tak som sa pobrala na koniec sveta. Bolo to tak 3km vzdialené. Občas som stretla ľudí, ktorí už išli naspäť. To bolo samé Ola. 😊 Koniec sveta to naozaj bol.

Camino deň jedenásty (utorok 14.5.2019)

Herbon➡️Santiago de Compostela➡️ 27km Odchádzať rano z Herbonu medzi poslednými, som nemala v pláne. Bolo tam tak dobre. Čakal ma posledný deň, posledná pešia túra do cieľa môjho Camina. Pobalila som si všetky veci, tety nám aj raňajky pripravili. Tak som si dala dva kúsky bagety s džemom. Potom som im napísala pár viet do knihy. Hodila 10eur do kasičky a šla sa s nimi rozlúčiť. Ako som vychádzala z dverí von, dobehla za mnou jedna z nich, mávala mi a volala Buen Camino Peregrina. Tak som si tak uvedomila, wau ja som fakt Peregrina (pútnička, zvyklo sa nám hovoriť aj Pilgrim) . Ja dnes fakt dorazím do cieľa. Ja som to zvládla. Ja vlastne nechcem, aby to skončilo. Vyrazila som z kláštora, bol predo mnou ďalší slnečný, teplý deň. Postretavala som cestou veľa pútnikov. V Padrone sa stretávali cesty centrálna a pobrežná. Dobre sa šlo, než začalo Mega piecť slnko. Prvú pauzu som si dala asi tak po 7km. Bola to kaviareň s restikou, vosla som a tam na mňa máva Susan z predošlého dňa. Tak

Camino deň desiaty (13.5.2019)

Vilanova de Arousa ➡️ Vílagarcia de Arousa ➡️ by train to Padron ➡️ Albergue Herbon ➡️ 33 km (14 km by foot) V sobotu, deň desiaty som bola dosť smutná. Ráno bolo ako každé iné. Vstala som pred siedmou, hygiena, balenie. Okolo osmej som bola na ceste do ďalšieho mesta Vilagarcia de Arousa. Plán bol nasledovný: ísť pešo 10km do ďalšieho mesta a odtiaľ vlakom do Padronu. Potom pešo 3,5km do albergue Herbon. Keby som chcela ísť celú cestu pešo, bolo by to okolo 37 km. A na to som sa fakt necítila. Navyše asi 20 km viedlo vedľa cesty, koľajnice, takže nič moc. Ostatní ľudia volili plavbu loďou až do Padronu. No mne sa nechcelo dávať 20eur za loď, takže som zvolila vlak za 3 eura. Šla som sama ráno, bez jedla, bo jednak bolo všetko zatvorené, a nechcelo sa mi predošlý deň nič zháňať. Takže som chodila hladná, smutná. Fakt som sa cítila tak sama jak za celú cestu nie. Blížiaci sa koniec Camina na mňa začal doliehat. Ale šla som krok po kroku ponorená do myšlienok. Pofotila som ocean,

Camino deň deviaty (12.5.2019)

Armenteira ➡️ Vilanova de Arousa ➡️ 27 km Po náročnom predošlom dni, bol spánok akýsi krátky. Nemôžem uveriť, že som chodila viac ako 9 hodín a ešte do takých kopcov. Fakt to bola riadna makačka. Budík mi zvonil o šiestej. Pobalila som sa vcelku rýchlo a o 6:45 už vyrážala z Albergue. Bola som medzi prvými tromi ženami. Vonku bola ešte tma, slnko nevyliezlo, a začiatok cesty viedol pozdĺž Rieky, takže som si moc neviděla pod nohy. Nasadila som si čelovku. Bola to pecka. 😁 Asi po piatom kilometri som dobehla dve prvé ženy. Naviedla som ich na správnu cestu a potom mi Ušli. Ale za dalších pár kilometrov som ich stretla zas, mali pauzu, takže som ich predbehla. Mala som len jabĺčko od rána a nohy ma po predošlom dni dosť boleli, takže keď som narazila na prvú kaviarnicku u lesa, neváhala som ani sekundu. Teta mi dala kávu, k tomu koblih a ešte aj dzusik. Ako som sedela, zrazu sa objavila Kelly a potom aj Helene. Tak sme sa dobehli. 🙂 Malá som to skôr dopite, tak som vyrazila sama

Camino deň ôsmy (11.5.2019)

Redondela ➡️ Armenteira ➡️ 34 km Som na ceste ôsmy deň, mam za sebou viac ako 110 km pešo. Dnešný deň môžem s určitosťou označiť ako najťažší na camine. Vyrážala som z Redondely po siedmej hodine. Celkom pekne mestečko, všade bolo ticho, kľud. Krásne sa šlo. Začalo aj slniečko pomaly vyliezť, tak som si užívala hrejivé lúče. Členok som si pre istotu ešte obviazala obvazom a na koleno navliekla sťahovacku. Nebola to žiadna limitujuca bolesť, ale z kopca som občas cítila pichnútie v kolene. Cesta ma viedla potom cez prekrásne polia až do lesov. Bolo to fakt krásne, slnečné lúče pomaly zohrievali všetko naokolo. Stretla som po ceste aj kocúrika, tak som si spomenula na toho môjho. Dúfam, že to bezo mňa zvláda. 🙂 Aby ste vedeli, tento deň mal byť ľahký. Malo to byt len 18 kilometrov (nakoniec to bolo dvakrát toľko). Takže som sa usmievala sem a tam, a mala fakt povznesenu náladu, ako si odpočiniem počas zvyšku dňa. Lenže Camino malo iné plány. Došla som do Pontevedra okolo dvanáste

Camino deň siedmy (10.5.2019)

Saians➡️Redondela➡️ 27km Je zaujímavé ako si človek zvykne na každodenných 6 hodín chôdze . Pamatam sa, ako som si v druhý deň Camina hovorila, že mám vždy krízovku okolo 17teho kilometra, a ďalšiu okolo 24teho. Heh, teraz prostě chodím, a vždy po 10tich km si dávam pauzu na kávu (pokiaľ sa mi podarí nájsť kaviareň). Potom proste chodím a chodím a kilometre nevnímam. Až tie posledne 3-4 vždycky. Noc bola taka nijaká. Dvaja Dáni zpociatku vypadali, že budu tichí spáči. No bohužiaľ. A ja blbá som si nasadila špunty až začali chrápat. To ma samozrejme zobudilo zo spánku, takže sa mi pak ťažko usinalo. Nevadí aj také noci sú. Vstávala som za tmy bolo okolo 6:30, vyrazala som po siedmej. Vonku už přestalo fúkať, ale stále bolo zamračené. Zo začiatku to bolo do kopca, potom lesom, čo bola príjemná zmena. A následne dole do mesta Vigo. Akonáhle som zišla z lesa a prechádzala cez mesto, začala som cítiť neklud, tlak, dokonca nebezpečie. Bolo to zvláštne, takže som fakt chcela zmiznúť z toh

Camino deň šiesty (štvrtok 9.5.2019)

Camping Mougas➡️ Saians➡️ 23km Čakala som, že príde. Čakala som, že príde skôr. No dočkala som sa ho až v šiesty deň mojej Camino cesty. Krízový deň Ráno som vstala spolu s dôchodkyňami o 6:30, o hodinu neskôr som si to už vykracovala směr pobrežie. Chcela som obísť náročný úsek do kopca a z kopca, môj členok by to nedal. Takže som šla okolo majáku, okolo starých ruin z vojny, kochala sa oceánom. Začalo poprchavat, musela som sa zastaviť, sundat batoh, nájsť pršiplášť, obliecť si ho namiesto bundy, bundu schovať do batohu, batoh zakrýt plášťom, nasadit a šlo sa ďalej. Celkovo môže môj batoh aj s vodou (1-2l) vážiť okolo 8,5 kila. Po pár dňoch nosenia, vám to príde úplne normálne. Je to vašou súčasťou. 🙂 Deň predtým mi nestihli vyschnúť veci, takže som musela mať aj 10kg batoh. A to už šlo fakt cítit. Našťastie to bolo len mrholenie, pesikovala som, občas kukla do mapy, kde tu pofotila oceán. A potom som zle odbočila na kruhaci a asi po 800m do kopca zisťujem, že cesta na ktorú s

Camino Deň piaty (8.5.2019)

A Guarda➡️Camping Mougas➡️ 23 km Budíček mi nevyšiel, a odchod z albergue už vôbec nie. Začala som kráčať až o pol deviatej. Nevadí, nemala som pred sebou ťažký deň. Vonku bolo mokro, sychravo, takže som si dala legíny, mikinu, bundu a vyrazila. Bol to další deň osamote. Ako vždy som len postretavala par dôchodcov. Členok z kraja dňa držal, mala som aj celkom dobre tempo. Ach tie výhľady zase stali za to. 😍 Nekonečný oceán, je krásne chodiť priamo vedľa neho. Po dvoch hodinách cesty som narazila na malinký bufetik v dedinke. Stará pani ho obsluhovala, dala som si kávu s malým muffinom, ktorý mi teta dala. Zapisala sa do zošita. A pobrala sa ďalej. Daktore domy, co domy, priam vily boli fakt eňoňuňo. Bazén, velká zahrada, dokonalý výhľad. Tak som si tak hovorila, kiežby som na dôchodku mohla takto žiť. 😁 Kráčam si, kráčam a zrazu sa napravo odo mňa objavila ovečka. A potom ďalšia. A potom aj ujo s paličkou, ktorý ich poháňal dole brehom. Zastavil sa u mňa, pýtal sa odkiaľ som.

Camino deň štvrtý (7.5.2019)

Viana do Castelo➡️A Guarda➡️34 km Drahí čitatelia, noc v Albergue bola fakt zábavná. Lahli sme všetci spat okolo desiatej večer myslím. No len čo sme sa zabalili do spacakov, milé kolegyně z Česka spustili tak krásnu serenadu. 😁 Takže špunty do uší a spala som až do rána. Vstala som okolo 6:40, a špunty co som si večer pribila do uší, šli horko ťažko vybrať von. Au to bolelo. 😁 Pobalila som sa, ranná hygiena, obliekanie. O pol hodinu neskôr už som si to kráčala cez mesto. Bolo zamračené okolo 13°, mala som legíny aj bundu. Fotila krásne domčeky, na raňajky si dala jabĺčko a posledne dva malé croisanty. Za mestom som narazila na ďalšiu ženu, ktorá spala v rovnakom albergue ako ja. Práve raňajkovala, tak sme sa len pozdravili a šla som ďalej. Začalo byť teplejšie, tak som sa prezliekla do kratas. Občas sa kukám do mapy, či idem správne, alebo kde je nějaká kaviareň a práve keď som odbacala na koľaje, že si skratim cestu, zozadu na mňa kričala žena. Kam to idem, že značka ukazuje in

Camino deň tretí (Pondelok 6.5.2019)

Marinha➡️ Viana do Castelo➡️ 21km Dnešný cieľ bol v meste Viana de Castelo. Vyrazila som až okolo pol deviatej, lebo sa mi fakt nechcelo po predošlom dní vstávať. Aj som vám zabudla oznámiť, že som si večer vypichovala svoje prvé pľuzgiere (pre Čechov puchýře 😉). Boli priamo pod palcami a druhým prstom. Takže ráno som si to zalepila, dala jedny tenké ponožky a na to hrubé ponožky a poslúžilo to dobre. 🙂 Celý deň som putovala sama. Žiadny parťák sa ku mne nepripojil. Cesta viedla cez dedinky, kde boli krásne domy s kúpeľňovými kachlickami na stenách. Videla som aj pomarančovníky s krásnymi oranžovými pomarančami. A dosť ľudí tam ma v záhradách citronovniky. 🙂 Celkovo mi príde, že sa tu ľudia o svoje domy dosť starajú. Vždy krásna fasáda, upravená zahrada. Vyčesany pes, mačka či kohút. Ale nie 😁, proste podaktorí mali aj zvieractvo. Kráčala som cez dedinky, podajaký junák poštový sa ma snažil otočiť ku kostolu a naviest ma naspäť na pobrežnu cestu. Ale já Som sa nedala, a robila

Camino deň druhý 5.5.2019

Vila Cha ➡️ Marinha ➡️ 37 km Poviem Vám, nemala som vôbec v pláne dať na druhý deň dvojnásobok kilometrov prvého dňa. Camino si pre mňa pripravilo ďalší pekne nabitý deň. 🙂 Vstávala som o pol siedmej ráno, pobalila, vyčistila zuby a o 7:13 som vyrážala na cestu. Krásne ráno, slnečno, jemne veterno. Po asi 3km som zhodila mikinu a vybrala raňajky- jabĺčko. Predbehla som asi 6 pútnikov a nasadila svoje tempo. Predstavte si, že kráčate po drevenom móle, z pravej strane na vás svieti slniečko a po ľavej strane mate piesočné pláže a prenadherny oceán. Vlny vám posielajú energiu, cítite slaný vzduch a vychutnávate si každý jeden krok. Tak presne takto dajako to vypadalo. 🙂 Došla som k prvému mestečku Vila do conde a právě keď som si fotila jednu starú budovu, vyšiel zo dverí jeden pán. Akonáhle ma zbadal, hneď došiel za mnou a ze ktorú cestu idem. Tak vravím pobrežnu. A stali za z nás parťáci do druhého náročného dňa. 🙂 Bola to neuveriteľná náhoda. Akurát práve keď som šla okolo, ch

Camino deň prvý 4.5.2019

Camino deň 1. Matosinhos Porto ➡️ Víla Cha ➡️18km Svoju cestu som započala kúsok od Porta v mestskej časti Matosinhos. Hneď ako som uvidela oceán .. Slzy v očiach a široký úsmev na tvári. Vlastne som poprvýkrát v živote videla oceán. 😍 A poviem Vám je prenádherný! Celú cestu som šla pozdĺž pobrežia. Nemohla som sa nabažiť toho výhľadu. Nasadila som dosť rýchle tempo, ani neviem prečo, asi som mala obavy či nájdem albergue (ubytovňa pre pútnikov). Možno som sa bála, že tam dorazím ako posledná a už sa mi neujde miesto. No camino mi dal veľmi krásny prvý deň. Stretla som pár pútnikov cestou, väčšinou chodili vo dvojiciach. Mala som 8 km do cieľa, keď som dobehla Petra z Nemecka. Popriala som mu Buen Camino a hneď sa pýtala odkiaľ je. Mal pomalšie tempo než ja, však keď Vám je okolo 60 rokov ani nemôže byť inak že. Takže som chvalabohu spomalila aj svoje tempo a užívala si nového spoločníka. Peter bol čerstvo na dôchodku, a plánoval ísť camino hneď ako sa tak stane. Nemal žiadne čas

Moja púť začína

Myslela som si, že rok 2018 bude zlomový. A v polovici tak aj vypadal, no bol to len skúsenosti naberajúci rok. Teraz dúfam, že práve rok 2019 bude tým rokom, keď sa všetko v dobré obráti. :) Ocitla som sa nedobrovoľne na pracovnom úrade. Ale o tom sa nechcem rozpisovať. Čiže človek má kopu času, hľadá si job a premýšľa nad svojím životom. A začali myšlienky na moju Camino. Na Svatojakubsku púť som sa chcela vydať pred tromi rokmi s mojou mladšou sestrou Zuzkou. Pamätám si večer ako som si s úsmevom na výkres maľovala nápis Camino de Santiago a plánovala ako si ho povesim na stenu. Nestalo sa. Z našej púti nič nebolo. Keď sa posledné týždne moja situácia v Brně nijak nemenila (job žiadny, samé odmietajúce emaile, schôdzky na pracáku, psychika dole vodou). Už to tak býva, keď to najviac potrebuješ, Camino si ťa zavolá. Prostě som to cítila, že musím ísť, že sa zbalím a pôjdem. Začala som si čítať rôzne články na nete, pridala sa do mnoha Facebookovych skupin, kde ľudia zdieľali svoj