Dovolenka doma "v raji"

Počas celozávodky som išla domov, konečne po mesiaci! Už mi chýbala tá rajská zahrada, mamkine úžasné jedlá, cicušky. Dokonca plus dve malé tam na mňa čakali :)  Sú strašne rozkošné, naša Murka je plodná mačka, čo pol roka má potomkov. Keby žila za čias nejakých grófok alebo cárovien, isto by bola najhodnotnejšou mačkou v historii. Odkedy ju máme, tak fakt dvakrát do roka má malé detičky ( mačiatka samozrejme, ale veď sú to aj jej detičky :) ). Minule sme to s mamkou počítali, a myslím, že to bude okolo 30-35 mačiatok, čo už je fakt velké číslo si myslím :-D

Ďalšia naša mačička sa volá Micka. Micka je naše veľké trdlo :)  Občas sa chová jako šibnutá, behá ako koň, je asi trošku hlúpa, ale taká svojská  no, každý sme nejaký, aj tak ju máme strašne radi! Poslednú dobu ale starne, už moc nepočuje, minule som ju hľadala a volala ju na večeru, úplne som kričala na celú záhradu "Miciiiiiiii, Mickaaaa"  a ona nič, popošla som ku vchodovým dverám a schodisku, a kričím a zrazu som sa zľakla, bo Micka ležala pod schodom... :-D vobec ma nepočula, až jak zacítila pohyb tak zdvihla hlavu, jaaj naša zlatá Micka, už je aj taká podráždenejšia (to pripisujem tomu, že starne) , síce dneska jak som cvičila, tak došla za mnou a vypadala strašne zamyslene, ako keby sa na niečo chystala... došla ku mne a hodila sa o zem :-D tak som ju hladkala, a pak odbehla a schovala sa pod karimatku a myslela si, že ju nevidím samozrejme :-D Tak som sa tam s ňou šalila, a pak som šla cvičit. :)

Sú to proste naše mačičky, a vždy keď dojdem po dlhej dobe domov, tak nastáva velké zvítanie... vypadá to asi takto: zbadám Murku a Micku.. "Micinkaaa,,  ahoooj.... Miculililililililieeenka... jaaaj aka si pekná, ako sa máš, ach no ty si ale hebká.. Micinečka mojaa"  :))   a u Murky to je podobné :)

Drobátka malé :)

Murka a Micka :) 

Doma sa mám fakt ako v raji. Chodím sem odpočívať, nie je tu žiadny ruch, ľudia, hluk. Len velká záhrada plná domácich čučoriedok, paradajok, jahod, čerešní, cuket, hrášku... Mamka s ockom sa fakt starajú o záhradku a celý barák si vytvorili podla svojho gusta. Sú strašne šikovní, dúfam, že aj ja v ich veku budem taká výmyselníčka. :) Veľa Čechov si myslí, že bývam  na Slovensku, nie ...už od roku 2006 tomu tak nie je. Mám rodičov v Dětmaroviciach u Orlovej. Takže cestujem tam :)

Domáca úroda :)

Raňajky ako sa patrí :)  vločky, oriešky, čokoláda a jahodky zo záhradky :) 

V utorok som prišla na obed, ocino nestíhal prísť pre mňa na vlakovú stanicu, tak som musela v tých horúčavach dojst pešo domov, čo je asi 25minutiek. No došla som úplne kantáre..našťastie ma na stole čakal obrovský melón, tak som sa do neho hneď pustila. Pak zvítala s cicuškami a pozrela sa čo nové doma mamkiní povymýšlali :)

Odstranili starú vaňu a umývadlo zo spálne, úplne zmenili predsieň, dali tam novú dlažbu, sedačku, skrinku,  vymalovali spálňu, urobili do chodby novú poličku pre sušené veci, mamka zrenovovala skrinky...

V stredu ráno som sa vybrala do posilky. Sama, s myšlienkami na drepy. Nikdy som sama tak moc nechcela do posilky :) Konečne nastala asi tá doba, ked by ma aj posilka mohla baviť, tak uvidime. Bola to typická dedinská posilka, malá, ale strojov tam mali dostatok. Bola som tam iba ja, pani mi vravela, že včera tam bolo veľa ľudi už od rána, ale prišlo mi, že ma len balamutila, aby som si nemyslela, že tam nikto nechodi. Dala som si celkom do tela, drepy, leg press, bruško, to bolo to hlavné. Potom som šla nakúpiť cickám papanie a tešila sa na obed domov. Mamka mi v utorok večer spravila ryžový nákyp a hráškovu polievočku. :) Najedla som sa, a pak vyvalila von na slniečko a čitala si Harryho Pottera. Ochutnala mamkinu jahodovú dreň :) mňam!

Posilka v Lutyni :) 

Domáci relax :) 

Jak prišla mamka z práce tak som sa začala nudiť, niežeby som nemala čo robiť, ale pri čitaní mi vadí ked nemám kľud, potrebujem vnímať knihu dostatočne, a jak tam mamka pobehovala uz to nešlo. Tak som si povedala, že si zacvíčím. Dala som si 100 výpadov v chodzi, Mobyho na drepy, tabatu na brucho, a dalšiu tabatu na angličáky. Bola som pekne spotená na konci :)

Štvrtok utiekol ako voda. Dopoludnia som bola pozrieť v Karvinej po obchodoch, kúpila roztomilé šatičky pre Isabelku :) (O nej napíšem za chvíľu)  A pak šla domov. Poobede som mala ísť mamke naproti na bicykli. Vzala som si ockov, taký velký, má zaujímavé kormidlá, tak som si občas pripadala ako keby som sedela na stoličke a nie na bicykli :)  Celkom dobre sa mi išlo, na namojdušu jak ja neznášam bicyklovanie, tak si ho možno aj niekedy v budúcnu kúpim, a budem podnikať túry s budúcim frajerom :-D Ocka som stretla po ceste, šiel autom a povedal, že na nás počká. Tak som šla ďalej, a tá cesta k mamkinej práci je bohovská. Pozdlž hrádze, popri rieke, skvelý asfalt.. paráda :)  Tak som vám šla po tej hrádzi, a už som mala odbočovať dole doľava k priemyslovej zone a čo nevidím dole, mamka si to trieli cestičkami cez les.. tak na ňu volám: " Už Ťa vidííííím!" :-D Tak sme sa posmiali a nabrali rovnaký smer domov.  Ocina sme pak stretli, tak povedal mamke, že jej náušnice sa ligocú už na kilometer ďaleko. Potom ocko šiel kúpiť  melóny a my s mamkou sme pokračovali. Cesta viedla cez pekné nové domčeky. Stretli sme aj koníka na poli :) Pekný bol, ale chudáčik strašne ho muchy otravovali, asi stovku ich mal u očí, a furt sa oháňal, a bežal, aby sa ich zbavil, aj som mu nazbierala troška trávičky tak si hneď dal :) Večer mamka varila jedno z mojich najoblúbenejších jedál, knedlu s kuracím maskom, hubami a smotanovou omáčkou.

Výlet s bicyklom a nádherný koník :) 

Moje oblúbené jedlo- domáca knedľa, kuracie masko s hubami a smotanovou omáčkou

V piatok som mala veľké plány. Najskor som šla navštíviť Toníka s Markétkou a zoznámiť sa s ich novým členom rodiny- malou Isabelkou :) Malé bábatka sú tak úžasné stvorenia! Hneď ako som vošla do bytu, tak mi ju Markétka podávala, a ja úplne, že do kelu a jak ju mám chytit, ježiši to je aké malinkééé.. juuu opatrne musím..hlavne hlavičku :)  Velmi zlaté dievčatko to je, ani raz neplakalo, usmievala sa, slintala, všetko mini, male prstíčky, nožičky, ušká, dupka :)  Celkom si ma oblúbila, a aj mi zaspala v náručí :)

Teším sa až aj ja raz budem mat svoje malé bábo, a budem ho mať na očkách každý jeden deň, hrať sa s ním, uspávať ho, krmiť, rozprávať sa.... :)

Malá Isabelka mi zaspala v náručí :)

Ďalšia zastávka ma čakala v Hrabůvke, presnejšie TJ Sokol Hrabůvka :) Mali sme zraz s babami z hádzanej... brutáál dobre bolo! Pozbieralo sa nás asi 7, a dokonca aj naši starí tréneri tam prišli, rada som všetkých po tak dlhej dobe videla :) Nikto sa moc nezmenil, baby furt rovnaké, akurát jedna už vydatá. Spomínali sme na staré časy, jak sme sa trápili v hale pri nekonečnom behaní, tréneri nás vobec nešetrili, posmiali sme sa na príhodách z turnajov. Velmi sme sa nasmiali na jednej čo nám tréner rozpával..boli raz na sústredení s babami, a behali nejaké behy do trojuholníka, a jak jedna už nemohla, tak tréner jej povedal, že pozná jednu metodu, ktorá jej pomože a zrychlí ju... že si má vziať do každej ruky šišku..a jak už bude cítit, že sa jej ťažko beží, tak že má jednu odhodiť, predsa tak to je aj v letoch na balone, ked je ťažký, tak zhadzuju vrecia s pieskom, a ona takto odhodí šišku, a tým sa zbaví nákladu a zrýchli :-D a jak uz bude pred cieľom, má odhodiť druhú šišku...samozrejme, že za chvílku každá druhá baba bežala so šiškami v ruke :-D 

Aj sme si zahrali hádzanú medzi sebou, bolo zvláštne zase držať loptu po 3 rokoch, v jednu chvílu na mňa aj dolahlo, že by som zas začala hrať, zápasy, goly a všetko... tak ktovie, možno sa k tomu raz vrátim :) Rozhodne bol dobrý pocit, spraviť tri kroky a vystreliť. Silu v ruke stále mám :) Za ani nie mesiac ma čakajú akademičky a hádzaná za školu, takže sa už moc teším.. :)

Mala som v Ostrave prespať u Jevky, tak sme sa okolo 22 pobrali k nej domov do bytu, a kecali ešte do druhej do rána :) Všetko sme prebrali čo sa nám v živote stalo a deje teď. Zhodli sme sa na tom, že určité veci, ludia k Vám prídu až nastane "ten správny čas". Keď sme sa spatne pozerali na situácie v živote, len nám to tak zapadalo ako puzzle do seba...že proste sa to tak malo stať, aby potom mohlo príst niečo ešte lepšie. Zhodli sme sa aj na tom, že už sme na chlastanie staré a že nás to už vobec nebaví :-D Radšej dojdeme po praci domov v piatok a chceme kľud, čitat si, relaxovať, chodit na tréningy (v mojom pripade), než niekam si ist sadnúť, opiť sa a vrátiť sa domov až ráno.

Staré ihrisko na ktorom sme si zahrali a budova TJ Sokol Hrabůvky :)

V sobotu dopoludnia som sa vrátila domov. Po obede sme si išli ľahnúť, a pak som sa zrazu prebudila, vonku silný vietor, dážď, rýchlo som šla popratať prádlo z vonku, deky...Micka sa vrhla donútra, bo sa bála hrmenia.. a pak sme s ockom sadli na terasu a sledovali jak prší. Mám strašne rada búrky, a najviac milujem keď sa len blieska a hrmí... to je uplne dokonalé... to by som vždy najradšej ležala v strede pola.. a kukala na to... presne ako na film v kine... blesky sem blesky tam...hrmenie...a zas a dokola... :)

Večer sme išli na grilované hody do Lutyni :) Ja som si dala grilovaného pstruha a mamka s ockom krkovičku, ako dezert sme mali grilovaný hermelín. Moc dobré to bolo :)

Letná búrka :) 

Grilovačka :)

Nedeľa utiekla hrozne rýchlo. Stihla som akurát ísť s mamkou na prechádzku ráno, no pre mňa to bola prechádzka, ona bola behať, ale keďže ja som ráno zjedla tak zo 7 kúskov slivkového koláča, beh som nechcela riskovať :-D  Nazbierali sme nejaké buriny do vázy, no podla mamky to nie sú buriny :-D Pak sme ocinovi pomáhali studňu chystať na čistenie. Cez týždeň majú prísť ujovia ju vyprázdniť a vyčistit spodok. Tak sme museli dať preč starú zhrdzavenú rúru čo bola vnútri. Je super, že máme studňu, a na veľmi dobrom mieste. Steká do nej z celej záhrady voda. Je jej tam fakt veľa, mamka povedala , že v budúcnu keby sa dačo "pototo" tak kľudne by si so studňou vystačili. Čiže keď prídu krušné časy, a nebude benzín a ani voda k dostaniu a ani plyn na kúrenie. My budeme vybavení :-D Máme pece, v kuchyni ocino postavil takú v ktorej sa dá aj piecť, pak máme  v obývačke ešte, čiže teplo mať budeme. Vodu zo studne tiež, zeleninku zo záhrady taktiež a miesto pre kone, by sa tam našlo tiež :-D No dosť fantazírovania. 

Okolo druhej mi išlo auto z Havířova do Brna. Chodím jízdomatom, funguje to na princípe, že niekto ide autom z Ostravy do Brna, náhlasi to na tom portáli, a ty sa k nemu možeš prihlásiť ako spolucestujúci, on tam napíše cenu (ktorá je niekedy aj o 50,- Czk lacnejšia než vlak) a svezieš sa sním. Je to pre mňa omnoho pohodlnejšie než cestovať vlakom.

Prechádzko-beh a burina :-D

Všade dobre, doma najlepšie. Ani tentokrát tomu nebolo inak. Už teraz sa těším až sa doma na Vianoce zíde celá rodina :) 

Vaša Anička :)