Ako som našla doma poklad


Moji rodičia si v začiatkoch ich vzťahu kúpili obrovskú knihu Kroniku a začali si písať počiatky ich spoločnej cesty životom. 




Kronika začína 9.1.1986, to nebola eštš ani jedna z ich drahých dcér na svete. Ocko s mamkou mali zásnuby na Vianoce roku 1985. Čiže sa zasnúbili pred tridsiatimi rokmi :) To je doba! Mať po svojom boku jedného človeka tak dlho, to je proste krásne a obdivuhodné.


Je to také pekné čítať si o ich začiatkoch, o tom, že aj oni sa hádali, a mali rozne problémy, ale ešte krajšie sú momenty ich lásky :) Ako napríklad keď ocko mamku nahneval, že bol netaktný, keď boli niekde na návšteve, a ocko hneď pod tú jej vetu vpísal malinkými písmenkami slová: "Veľmi, veľmi ľúbim Aničku! Ale to som jej vtedy nepovedal, bohužial."

Vypíšem pár  vyznaní, ktoré sa mi moc páčili :)

"Ináč včera som bol choručký, a moja ma nechcela liečiť. Najúčinnejšia liečba pre mňa sú pusinky a hladulienkovanie, a ona to nerobila a vyhlásila, že som otravný. Bolo mi z toho smutno. Tak som zjedol všelijaké vitamíny a superpiríny, nie preto, aby som zomrel od otravy liekov, ale aby som sa vyliečil."

"Tiborko veľmi Ťa prosím, dodávaj mi viac síl prekonávať to dlhé obdobie čakania. Mne to už pomaly, ale iste lezie krkom. Niekedy si myslím, že by bolo lepšie, keby som Ťa nepoznala, ale vzápatí nachádzam toľko agumentov pre Teba, že to hneď zaváži na Tvoju stranu. Najdoležitejší je hádam to, že Ťa veľmi ľúbim."

Všimnite si tie veľké písmená na tejto fotke. ĽŤ. BŤ. MŤ.
Začali to používať naší rodičia, a postupom času sme to prebrali aj my dcéry :)
Znamená to: Ľúbim Ťa, Bozkávam Ťa, Milujem Ťa. 
My si to teraz vždycky píšeme napríklad na konci smsiek, aj so sestrami, aj s mamkou a ockom. Je to taký malý prejav lásky. Ganzerovskej lásky :)



Je zarážajúce aké boli ceny pred 30timi rokmi: 10.11.1986
  • maso    12,- Kčs
  • kofola    2,- Kčs
  • chlieb    2,- Kčs
  • syr         8,- Kčs
  • paprika  3,- Kčs
  • čaj        15,- Kčs
  • ryža     10,- Kčs
Svet sa strašne rýchlo mení, hlavne keď sa pozriem naspať do minulosti a predstavím si že naši starí rodičia prežili dve vojny, zažili dobu komunismu. Keď som bola malá nemali sme vždy to po čom sme túžili, neboli peniažky, ale mali sme strechu nad hlavou a mamka nám vždy navarila čo sme si priali. Čo týmto všetkým chcem povedať? Máme sa až neskutočne dobre v dnešnej dobe. Máme internet, možeme si kúpiť čo chceme kedy chceme, možeme cestovať. Dnešný svet je neobmedzený, niekedy to može vbudzovať až strach, netreba sa báť, ale využívať tieto nekonečné možnosti.


Prvorodená dcéra Kristína sa narodila 11.2.1987, v tých časoch bola povinná vojenská dochádzka, a moj ocino tiež musel odísť, bol na vojne vo Vyškove na Morave. Mamka bola sama s Tinkou doma, a nedočkavo vyčkávali na ocka až sa vráti. To určite nebolo ľahké.

V kronike sa potom píše aj o mne :) Narodila som sa 9.2.1990 o 21:30, mala som 3 kg a 49 cm. Keď som mala 1 rok a týždeň začala som chodiť. Mamka písala, že som bola poslušné a tiché dievčatko.  Raz sa Tinka vkradla do mamkinej spálne, kde som spala, a vzala mi z úst dudlík, a ja som sa ani nezobudila :)



Najprv sme bývali v Šali v paneláku. Z tejto doby si pamatám len ako vypadala naša obývačka. :) 

Prvá zmienka o stavaní domu v Novej Stráži je 24.10.1990, ocino bol hrozne nadšený, že už začali stavať základy a že boli položené panely na pivnicu. Vďačiť za stavbu domu sme mohli dedkovi z Komárna, dal našim rodičom návrh, či by si nechceli postaviť dom. Zvažovali či ano alebo nie, lebo chceli samostatne stojací domček a tento bol v radovej zástavbe. Nakoniec povedali áno a my sme mali to najkrajšie detstvo práve v tejto dedinke a tomto domčeku u lesa. :) 


Kronika mojich rodičov mi tak trošku pripomína moj blog. Oni si zaznamenávali doležité udalosti ich života, to čo im robilo radosť, a aj to čo ich hnevalo. Písali všetko ručne, však v tej dobe to ani inak nešlo :)  Má to svoje čaro.  Moj blog je pre mňa zdroj mojej minulosti. Človek dnes strašne rýchlo zabúda, pri tom veľkom množstve nových a ďalších informácii, ktoré sa naňho neustále hrnú sa nedivím, a pre mňa je týmto písanie "držaním myšlienok a zážitkov, ktoré sa mi udiali v tom a tom čase". Takto, keď si otvorím blog za 5-10 rokov, budem mať veľký úsmev na tvári pri čítaní svojich článkov :)


Majte sa krásne!
Anička





Komentáře

  1. Toto je aké uuuuuuzasne!!!! Pozdravujem Vašich, a za kroniku dávam 1000bodov! :*

    OdpovědětVymazat
  2. Toto je aké uuuuuuzasne!!!! Pozdravujem Vašich, a za kroniku dávam 1000bodov! :*

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Pozdravíím a ďakujem :) Mamka ma dnes narodeniny inak :) Tá 25ka jej tak sluší :))

      Vymazat

Okomentovat

Ďakujem za Tvoj komentár :)

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moj prvý Ring Muscle Up