Autoškola: konečne auto neovláda mňa :)

Prefackala by som sa za to, že som nenapísala skor o mojich ďalších zážitkoch z autoškoly :) Skončila som teda u štvrtej jazdy, ktorá bola tá najhoršia na svete, mala som ju s inštruktorom, ktorý nebol moc príjemný.
Odvtedy už prešlo pár týždňov a ja som absolvovala ďalších 8 jázd. Ja mám niekedy neuveriteľné šťastie! Usmialo sa na mňa slniečko a ja som ďalšie svoje jazdy odjazdila s tou najlepšou inštruktorkou v Brne! V minulom článku som spomínala, že si pani Lenka plánuje dať pauzu od autoškoly, takže to pre mňa znamenalo hrozostrašné predstavy jázd s inštruktorom, ktorý na mňa neustále ziape :-D Lenže pani Lenka bola tak hodná, že sa rozhodla mňa a ešte jednu slečnu prevziať úplne, až do konca nášho výcviku! :) Takže som sa postupne začala ukľudňovať, a na každú jazdu sa strašne tešila.


Veľký krok a posun u mňa nastal po asi piatej-šiestej jazde, kedy konečne moja hlava spolu s nohami pochopili, že pri každom zastavení musím zošlápnuť aj spojku, nie len brzdu. Taktiež konečne auto prestalo ovládať mňa! :) Pani Lenka je úžasná učitelka, fakt vďaka celému vesmíru, že mi ju zaslal a že som mala možnosť učiť sa od nej. Je velmi trpezlivá, keď vidí, že dačomu nerozumiem, vysvetluje. Minule sme aj zastavili na kraji komunikace, a vysvetlovala, niekedy mi to aj nakreslí na papierik a ja v tom mám pak viac jasno. 

Od asi osmej jazdy som si to začala vyslovene užívať. Každé jedno zastavenie na križovatke, čakanie na semaforoch, prechádzanie z pruhu do pruhu, odbočovanie, dokonca aj rozjazd do kopca... Pamatám si ako som na začiatku preklínala semafory, a každé zastavenie, absolútne som nevedela, kedy mám ten pedál použiť, a kedy riadiť, kedy jedničku, dvojku, trojku. Zmatená ženská za volantom :) Teraz je všetkému inak! A ja musím samú seba fakt pochváliť. 

Veľmi mi pomohol aj moj ocino :) Na začiatku mája som bola na víkend doma, a ocino so mnou aj v sobotu aj v nedeľu skúšal rozjazd a parkovanie. Hrozne mi to pomohlo, myslela som, že ocko bude nervák, lebo tak to je vždycky doma. Keď robíme niečo na domčeku, napríklad ako sme zo začiatku robili stropy a steny na povale. Ocino, jediný muž v našej rodine, okolo neho 4 ženy, dokážete si to predstaviť, že? :) Takže ocino vždy zavelí čo ideme robiť, a my sme ako slúžtičky, nosíme, držíme, pomáhame, a tiež dosť hľadáme, bo ocino vždy niekam niečo položí, a potom to nedá na svoje miesto, takže minule sme prehľadali celý dom od strechy po pivnicu, aby sme našli meter! No ide o to, že ženy daktoré veci chápu inak ako muži, tomu isto rozumiete. A keď sa ocino dá povel, nepreloží to často do ženskej reči, takže potom prídu nezhody. Hrozné je to pak vtedy, keď ocino drží mega ťažké veci nad hlavou, zadá nám nejaký príkaz, a my to hneď spravíme, ale vždy úplne inak než si on praje, a pak zvyšuje hlas, a kričí na nás, a tiež funí od ťažkého nákladu nad hlavou, takže my si pak pripadáme totálne neschopné a nemožné, a je naštvaný nie len on ale aj jeho ženy, a pritom by stačilo to len trošku viac vysvetliť. :-D

Ako sa ukázalo pri riadení, buď vďaka mojmu "talentu" rýchlo sa učiť, alebo krásnemu slnečnému počasiu a konštalácii hviezd, ocino nemusel ani raz zdvihnúť hlas či sa naštvať. Takže naše učenie bolo velmi príjemné :)  Naučil ma, viac sa hrať so spojkou a plynom, preraďovať hneď za sebou z jedničky na dvojku. Dokonca sme boli aj na kopci, a naučila som sa rozjíždeť! :) Skúšali sme aj parkovať, a nakoniec to nie je až také zlé. Škoda, že nie každé auto je vybavené senzorami, ktoré pomáhajú pri parkovaní. Odkiaľ do kelu, mám vedieť ako som ďaleko od vedlajších áut, či áut, ktore mám pred sebou či nebodaj za sebou! Toto mi robí veľké problémy, budem sa modliť, aby som raz bola bohatá a kúpila si auto, ktoré bude zvládať parkovať samo :-D Lenže ocko mi pomohol s týmto strašne moc, lebo odblokoval moju hlavu z psychického strachu z parkovania. Takže hneď ako mi zavelil instruktor (keď som s ním mala poslednú jazdu), aby som zaparkovala čumákom dopredu na to a to parkovacie miesto... šla som do toho s pocitom, že to zvládnem a ejhle instruktor ma aj pochválil, čo u neho bolo fakt ojedinelé! 

Horšie je to s cúvaním, teraz v nedelu som to s Lenkou skúšala, a jako všetko v pohode, už sa toho fakt nebojím, len niekedy to nie je tip top narovnané, ale podla mňa sú to už len kozmetické chybičky. Lenže je pravda, že som parkovala vždy na mieste kde bolo maximálne jedno auto, takže ľahučká úloha :-D Dúfam, že na skúškach to bude podobné :) 

Posledný víkend som jazdila v sobotu aj v nedeľu, a musím priznať, že jazdím už s kľudom, Lenka mi pri ceste už moc do toho nekecá (to znamená, že mi nemá čo vytknúť), takže fakt super. Zažila som už aj stresovú situáciu. Počas mojej jazdy, alebo vlastne kedykoľvek, keď zbadám autoškolu na ceste, usmejem sa a súcitím so šoférmi-začiatočníkmi :) Viem sa do nich vžiť, a túto nedeľu sme jednu autoškolu stretli počas našej jazdy. Šla som po ceste, blížil sa železniční přejezd a predo mnou zrazu autoškola. Dotyčný začiatočník mal za sebou asi fakt len minimum jázd lebo išiel pomaličky, akože úplne pomaličky, takže som spomalila aj ja. Potom som si uvedomila, že som vlastne ešte nikdy žiadne auto nepředjíždela. Došli sme k železničnému přejezdu, prešla ho prvá autoškola, potom my ako druhá autoškola .. a Lenka mi hovorí nech ho teda predbehnem, tak som dala blikačku dolava a že začnem zrýchľovať, no v tom sa znenazdajky objavilo auto za nami, ktoré nás chcelo předjet! Ja som ho v zpatnom zrkadle videla, ale Lenka nestihla, takže Lenka mi začala točiť volantom doľava, aby som nenarazila do autoškoly pred sebou a ja som sa snažila ju zastaviť s kričaním, že nie že auto je za nami, a hneď som zabrzdila. Auto začalo hlasne trúbiť, Lenka sa mi ospravedlňovala, že nemala zasahovať do situácie, že som reagovala správne. Mňa táto situácia vobec nevykolajila, viac v strese som bola z parkovania :-D Proste to auto nás pak předjelo a ja som tiež předjela tú pomalú autoškolu a pokračovali sme v jazde. :)

Tento víkend ma čakajú posledné 3 jazdy. V sobotu mám dvojhodinovku hneď po sebe, a v nedeľu poslednú jazdu. Dokonca sme sa dohodli s Míšou (to je tá ďalšia baba, ktorú má Lenka teraz na starosti), že v nedeľu budeme jazdiť spolu. To znamená, že nebudem v aute len ja a Lenka ale aj tretia osoba. Som rada, že nám toto Lenka navrhla, pre našu hlavu a psychiku to bude skvelý tréning na skúšku. To bude po prvýkrát čo budem mať niekoho vzadu na sedadle :) Som zvedavá ako to zvládnem. Skúšku máme v pondelok ráno. Začínam mať riadne stresy, jak z toho testu tak jazdy. Dúfam, že sa počas víkendových jázd ukľudním. Stále mi občas robí problém všimnúť si značky.
Minule sme išli do jednej obytnej zóny, a tam je maximálna rychlosť 20km/h, a my sme tam vjeli a Lenka sa ma pýta či som si všimla značku obytnej zóny, tak som jej automaticky povedala, že áno, pekne držala rýchlosť podla príkazu, dávala prednosti zprava....bolo by to všetko dokonalé, keby som si tú veľkú modrú značku fakt všimla!! :-D Ja neviem prečo mi vždy uteká pred očami, ešte pred tým než si ju všimnem, to je ako keď v Harrym Potterovi bol Rytiersky autobus a pred nim všetko uskakovalo z cesty... asi ma tie značky považujú tiež za niečo podobné. :-D

Do pondelka mám ešte pár dní na opakovanie testov, značiek, pravidiel. Tak sa musím posnažiť, zapamatať si z toho čo najviac :) Držte palčeky prosíím!

A. 







Komentáře

  1. Držíme palce Hani,potom informuj! ✊✊✊

    OdpovědětVymazat
  2. Držíme palce Hani,potom informuj! ✊✊✊

    OdpovědětVymazat
  3. Jo, taky jsem zjistila, že výběr autoškoly je hodně důležitý. Jsem celkem taková stydlivka, takže jsem se vůbec nedokázala soustředit, když jsem věděla, že za každou chybičku dostanu seřváno. Naštěstí jsem pak zkusila autoškolu Hardyn a to už byla trefa do černého a vše se podařilo.

    OdpovědětVymazat
  4. Jo, s parkováním bojuju pořád a to už mám 3 měsíce řidičák. Naštěstí při závěrečných zkouškách jsem měla při parkování úplně v pohodě situaci, takže jsem to zvládla. Vše zvládám, ale jakmile je prostě okolo hodně aut, tak to parkování ne a ne, takže jsem si koupila kurz parkování od Nobe a snad mě to tam pořádně doučí :)

    OdpovědětVymazat

Okomentovat

Ďakujem za Tvoj komentár :)

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moj prvý Ring Muscle Up