Ganzerka's blog

O tom ako som sa cítila pred cestou ☺ Zajtra cestujem na Slovensko, do Komárna ! Mojho mesta ☺ Teda minulého mesta, z minulého života. Bývali sme tam dllllho..presnejšie asi 15 rokov. Bývali sme v dedinke pár kilometrov od Komárna v Novej Stráži. Bolo to to najlepšie miesto pre naše detstvo. Domček u lesa..kúsok od Dunaja. Hrozne rada na to spomínam. Ako sme sa hrali vonku, ako sme sa s bandou z ulice chodievali bicyklovať, na zmrzlinu, stavať bunkre.  A už dneska sa tam zas vrátim...vždy ma chytá strašná nostalgia...spomienky...všetko sa to zo mňa vyrojí a mne sa chce strašne plakať. Viem, že už sme úplne inde..žijeme inde a vobec sa nemáme zle..ale chýba mi Komárno..myslím, že to tak už ostane navždy. ♥ Tentokrát tam mám namierené, okrem iného, kvoli dokladom :) Keďže som tento rok dosiahla 26 rokov (už som sakra prekonala aj moju mamku, večnú 25 ročnú kočku!☺ ), moj občiansky preukaz dosluhuje. Jeho platnosť mi skončí v auguste.  Dneska som volala na políciu...

Prefackala by som sa za to, že som nenapísala skor o mojich ďalších zážitkoch z autoškoly :) Skončila som teda u štvrtej jazdy, ktorá bola tá najhoršia na svete, mala som ju s inštruktorom, ktorý nebol moc príjemný. Odvtedy už prešlo pár týždňov a ja som absolvovala ďalších 8 jázd. Ja mám niekedy neuveriteľné šťastie! Usmialo sa na mňa slniečko a ja som ďalšie svoje jazdy odjazdila s tou najlepšou inštruktorkou v Brne! V minulom článku som spomínala, že si pani Lenka plánuje dať pauzu od autoškoly, takže to pre mňa znamenalo hrozostrašné predstavy jázd s inštruktorom, ktorý na mňa neustále ziape :-D Lenže pani Lenka bola tak hodná, že sa rozhodla mňa a ešte jednu slečnu prevziať úplne, až do konca nášho výcviku! :) Takže som sa postupne začala ukľudňovať, a na každú jazdu sa strašne tešila.

Tak a konečne prišlo aj na mňa! Na začiatku januára som si povedala, že tento rok zo mňa bude vodička. A už sa to začalo..kolotoč jazd, učenia značiek, pravidiel... Cez víkend som mala svoju prvú jazdu a bolo to famózne! Mám z toho strašnú radosť. Neviem, ako ste sa vy cítili, keď ste si robili vodičský preukaz, či ste sa báli, stresovali pred semaforom, alebo úživali každú zatáčku. Ja som bola na svoju prvá jazdu strašne natešená :) A bolo to super. Určite som mala velké šťastie aj na pani inštruktorku, bola strašne milá, trpezlivá a kľudná. Presne tak som si to aj predstavovala. Kročik po kročiku Najskor ma pani inštruktorka zoznámila ako sa správne sedí na sedačke, ako si ju mám nastaviť, aby som správne došlapovala na spojku, ako by mali byť ruky na volante a ako sa má držať, ktoré páčky sú na čo, ktoré tlačítka sú na čo, svetielka.

Číslo 26, to ma bude sprevádzať tento rok, zatiaľ vek nerieším...teda neriešim ho tým sposobom, že si nevravím aká už som stará a podobné bláboly...k čomu mi to je :) Som mladá a mladá budem večne a bodka. Niekedy mám pocit, že vobec netuším čo sa dialo, keď som bola mladšia, tak pred 3-4 rokmi. Myslím, že som bola na vysokej škole (nie tej, ktorej som teraz), a mala priateľa, šport bol len občas, radostí bolo menej, len tak som si žila každý deň a vlastne som bola úplne iná než som teraz. Bože, ako som len rada, že som kompletne iná!! Zmenilo sa toho toľko...a za každú svoju premenu som nesmierne vďačná.

Keby som mala rok 2015 zhodnotiť jedným slovom, bolo by to: Progres Občas sa treba pozrieť do minulosti, zistiť v čom sme urobili velké pokroky, v čom sme stále na tom istom, čo nás poháňalo a stále poháňa dopredu. Za chvíľku príde február a s ním aj moje narodeniny, vždy sa toho dňa obávam, ako keby mala prísť nejaká obrovská bomba, ktorá by mi mala zmeniť celý život, ale pritom je to len ďalší obyčajný deň. Akurát budem o rok staršia. Snáď bude ďalší rok mojho života lepší, než bol ten minulý. Photo by Ladislav Hájek Crossfit závody V roku 2015 som toho zažila mnoho. Zúčastnila som sa 4 závodov v crossfite.

Prvých desať dní v januári roku 2016..ako by som ich zhrnula? Veľmi pestré, aktívne, prekonávajúce očakávania :)

Ľudia okolo nás vždy boli, sú a budú. Ich hodnoty v našich životoch sú rozne. Niekto má na facebooku 500 kamarátov, ale ozajstného priateľa v živote možno len jedného. Tak už to býva v tejto "modernej" dobe. K čomu nám je ten facebook. Aha áno, mal by spojovať ľudí na celom svete a podobne. Hm to je síce pekné, lenže prečo ľudia radšej diskutujú a polemizujú nad roznymi udalosťmi života cez písmenká, cez chat, častokrát sa stane, že sa nepochopia a prídu hádky, nevraživosť, napadanie. A pritom, len niekto nepochopil ako to ten druhý myslel. Prečo? Lebo videl len slová napísané v počítači. A čo skryté významy viet, čo ako sa ten druhý pri vyslovovaní onech slov tvári, aký ma pri tom hlas, ako sa pohybuje, akú ma celkovú mimiku... toto všetko chýba v tom umelo vytvorenom svete.

Tento rok ma už teraz chytá také malé tešenie sa na Vianoce ! Posledné dva roky tomu tak nebolo, moc som sa na Vianoce netešila, nejak to opadlo zo mňa, bola som smutná, po rozchode, stále som len myslela na to, že som sama a nikto ma neľúbi. Lenže tento rok síce som sama zase, ale nedbám na to :) Hovorí sa, že keď sa na niečo moc tešíš, tak sa pak niečo ako naschvál pokazí a proste to nevyjde. Lenže ja som si povedala, že kurňa tu sa fakt nemá čo pokaziť, lebo moju vianočnú náladu si možem pokaziť len ja sama, a to nedovolím! :)

Som nervózna, veľmi nevózna! Prečo? Dneska ma čaká moj prvý ligový zápas v hádzanej! Áno, vážne som sa na to znova dala :)   Budem hráť 2.ligu za Ivančice. V utorok som tam bola na prvom tréningu. Bolo to fakt zvláštne, spomienky sa vracali. Baby ma prijali úplne v pohode, daktoré som poznala z Bohuníc, tréner mi navrhol nech si tykáme, že si tyká s každou z týmu. Najprv sme sa rozbehali, rozcvičili, rozhádzali, rozstrielali brankárku, potom sme skúšali nejaké signály, hru dve na dve a potom do konca tréningu hrali priateľský zápas proti dorastenkám Ivančic. Tréner ma nechal hrať najprv na pravej spojke a potom ma dal na strednú, kde mi to vyhovovalo viac. Vobec som si neviedla tak špatne, a dala pár golov, v obrane taktiež nie najhoršie. Na strelbe  ale budem musieť zapracovať. Hlavne s umiestňovaním. Ale myslím, že to časom príde. 

Zabahnený Elite Gym Brno 2015 :) Tento rok som absolvovala Spartan race Sprint 6.6.2015 v Litovli s mojim týmom Elite Gym. Bolo nás 23, a bol to deň plný zážitkov. Náš start bol o 11:00, Spartan Race sa konal v Litovli, čo je kúsok od Olomouce, z Brna sme vyrážali o 8, naša posádka v aute bola najlepšia, cesta mi strašne rýchlo utiekla :) Dorazili sme, zaparkovali, šli sa zaregistrovat, všetko tam bolo pekne zorganizované, nikde sa nečakalo. Prezliekanie, štartovné čisla, a šli sme pomali na štart :) Tam hecovačka neskutočná :) Na podiu stáli dvaja chlapi, ktorí to celé viedli, poskakovali, kričali po nás, samé AROO a angličáky a jumping jacks. Tri minúty pred štartom nás poslali do štartovacieho koridoru, a my strašne nedočkaví sme sa nahrnuli, plácali sa vzájomne po ramenach, usmievali sa, boli plní očakávania :)

Myšlienka založiť si svoj blog ma napadla na začiatku tohto roka. Začala som na nete zisťovať ako na to, ale pak z toho nejak sešlo, mala som zdravotné problémy a akosi som na to pozabudla. Okolo apríla som narazila na blog od mojej kamarátky z Ostravy, hrávali sme spolu hádzanú. Odkaz na blog  tu: http://utikejmamiutikej.blogspot.cz/   Strašne ma to nakoplo.. toľko krásnych článkov a zážitkov tam mala, tak som sa do toho pustila.  Vytvorila som nejakú základnú lištu, vizáž, prvé príspevky, no a pak došlo k  nejakým technickejším veciam, jak pridať to a jak to, a jak to bude nakoniec vypadať, a jaký bude nakoniec názov, a odkladala som to a odkladala... ale po dovolenke som si povedala, že už musím :) Dlhú dobu som sa pokúšala písať si denník, denné záznamy, myšlienky, postrehy, plány...Ale vždy, keď som začala, vydržalo to tak 2-3 dni. Myslím si, že zaznamenávať svoje myšlienky a všetko čo sa Ti prihodí v živote v určitom čase a veku je doležité. Ide vl...