Ako sa náš Karlík oženil

Emócie..nie je vlastne práve o nich celý život? 

Už od narodenia bojujeme s emóciama. Najskor s plačom, sme nespokojní, že nedostávame od maminky neustály prísun mlieka, alebo že nám nesplnia to čo si žiadame. Ako rastieme a dospievame emócii pribúda. Pesimizmus, frustrácia, starosti, žiarlivosť. Vášeň, radosť, vďačnosť, nádej. Dala by sa láska považovať za emóciu? Možno, ale skor to slovko láska obsahuje obrovské množstvo emócii v sebe.



Prečo hovorím o emóciach a prečo o láske? Prvý júlový víkend sme jednu velkú lásku oslavovali. :)

Karel, Karlík, náš božský Kája. Moj spolužiak z vysokej školy. Poznáme sa tri roky a prirástol mi k srdiečku doživotne. :) Je to typ chlapa, ktorý je proste správny. Za akejkoľvek situácie. Neskutočne galantný, inteligentný, krásny (Áno si krásny, ako povedala Tvoja drahá manželka "vo vnútri") ;). Na nášho Karlíka sme sa s mojimi spolužiačkami každý piatok tešili obvzlášť. Vždy totiž sršal dobrou náladou a tým jeho legendárnym úsmevom od ucha k uchu. Zbožňovali sme to, a teraz ako nám už škola skončila, nám to bude nesmierne chýbať. 

YoungeRoof je jeho firma, ktorá poskytuje komplexné riešenia strešných systémov. Ich práca je fakt kvalitná a krásna (viz fotky na fb). Takže neváhajte sa im ozvať, sú síce z Kladna, ale vrelo odporúčam. :)

Brno dorazilo na zámok :)


Pavla, Anička, Pavlínka 

Strašne ma potešilo, keď nás Karel pozval na svadbu. Konala sa 1.7.2017, krásny dátum, a presne v tento deň pred siedmimi rokmi spolu začali chodiť. Svatba sa konala v Prahe, takže sme sa s mojimi spolužiačkami Pavlou a Pavlínkou dohodli, že pojdeme spolu. Za nami potom cestovala aj ďalšia výprava z Brna, spolužiaci Jirka, Marek a Tomáš. Vyrážali sme už v piatok, aby sme sa ubytovali na zámočku Skřivaň, kde sa konala oslava a zábava až do rána. 

Zámok Skřivaň

V piatok sme teda dorazili na zámok, kde sme sa ubytovali a svadba bola až ďalší deň v Prahe. Zámok Skřivaň bol strašne krásne zrekonštruovaný, fakt sa oplatí pozrieť na ich stránky. Sú tam fotky ako to vypadalo predtým. Riadny kusisko práce tam odviedli a výsledok stojí za to!  Karel nám poskytol osobnú prehliadku všetkých miestnotí v zámočku, bola som v siedmom nebi. Mám hrozne rada takéto historické budovy. Tá kúpelňa bola božská. Prešli sme si celý zámok a potom sme išli s Pavlou objavovať čo všetko je v okolí.




Najstrašidelnejšia vec v zámku? :)




Zvieratká!!A koľko ich tam bolo :) Desiatky kráv, husy, kozičky, mačičky, kone. No bola som unesená, predsa len som dievča z dediny, chýba mi to, takže fakt ma to proste dostalo. :) Keby ste ma videli, to bolo samé:"a čo je tu? Jeee kozičkyyy...bože ty si roztomilá..ahoj...juuu božeee...teba chcem domov.."a takto to prebiehalo u každého zvieratka. :-D Vedľa pastvín pre kravy bolo pár opustených budov, tak sme sa s Pavlou išli pozrieť aj tam. Nakukli sme cez polorozpradnuté dvere, vošli dnu a zrazu pohyb a hukot..a my sme začali pišťať, že čo to je. A potom čo vidíme...prasiatka!! :) Jaaaj také boli roztomilé. Nakukla som do vedlajších chlievikov..a tam boli tie mini pidi najkrajšie prasiatka na svete! Takže som bola zase v siedmom nebi. A to zvítanie mám dokonca aj natočené..no len počúvajte. :-D

Ako som sa zvítala s prasiatkami :-D



Kravičky na pastvinách

Pávy :) 
To by som nebola ja, aby som nevyfotila mačku :)


Kozičkyyyy :)

Koníkov sme sa báli :)

Mini prasiatka :) 
Potom ako sme sa zoznámili so všetkými zvieratkami na zámku, šli sme preskúmať starý kostol za zámkom. No ten bol, museli sme síce preliezť plot, ale nie sme predsa žiadne pipiny. Kostolík bol starý, opustený, ale aj tak mal stále svoje čaro. Napadlo nás, že škoda, že sa svatba nekonala tam. Keby to bolo vyčistené, pokosené okolo a podobne..fakt by to bolo krásne.

Svatba sa konala vo vrtbovských záhradách v Prahe. Chápem prečo si to nevesta zvolila. Bolo to ako z rozpávky. Tá obradná sieň, záhrada, kombinácia všetkého dokopy. Svatby ma vždy dostanú. Bola som asi na štyroch obradoch, a vždy mi očka slzia či plačú.





Tak strašne moc som chcela tento článok napísať..a keď ho píšem, slová sa mi zastavujú v myšlienkach, nedokážem nič zmysluplného napísať...pociťujem akýsi strach to dať všetko zo mňa von. Lebo potom to už bude naozaj znamenať, že je po svatbe, ze mojich spolužiakov strašne dlho neuvidím. Škola skončila, všetcia sa rozutekali po svete, a neviem ani kedy sa uvidíme. Je mi za všetkými hrozne smutno. Ale chcem, strašne chcem opísať ten obrad..

Svadobný obrad
Vošli sme do slávnostnej siene. Vypadala ako strašne stará a zachovalá miestnosť, steny aj strop bol neuveriteľne nádherne ozdobený. Padali mi ústa, a oči nevedeli kam skor pozerať. O príjemnú atmosféru sa postarala aj harfa. Úžasne to znelo a hudba sa odrážala od stien miestnosti do celej záhrady. Čakali sme na desiatu hodinu, kedy malo všetko začať. Bola som nedočkavá, chcela som vidieť nevestu. Aké bude mať šaty, závoj. Náš Karel tam pobehoval okolo, uisťoval sa či je všetko v poriadku. Dali sme si aj pár fotiek tesne pred obradom. Hovoril, že je strašne nervózny, triasli sa mu ruky. Kiežby som ho dokázala ukludniť. Ale ono to asi k tomu patrí. Človek robí obrovský krok do života.

Potom sme sa všetci mali postaviť pozdlž chodníka, aby uprostred mohli prejsť ženích a nevesta. Ako prvý šiel Kája. Musím podotknúť, že to bol jeden z najkrajších ženíchov, akých som kedy videla. Mal veľmi peknú kravatu, a hrozne mu to slušalo. Viedli ho družičky nevesty. Prečo nie mamka? Ona sa naňho pozerala z nebíčka. Viem to, bola by naňho pyšná a priala by mu z celého srdiečka len šťastie a nekončiacu lásku. Ako viedli družičky ženicha, už mi slzili očká. Bolo to také krásne.

Nevestu viedol jej ocino. Vypadala ako princezná z rozprávky. Krásna Zuzanka. A presne vtedy ako kráčali k nám, nastal pre mňa najkrajší moment. Otočila som sa k ženichovi. Mal v tvári veľké množstvo emócii. Radosť, lásku, šťastie, hrdosť, pokoru, nervozitu. Bol to nesmierne silný moment. Vtedy som už fakt plakala. A nebola som sama :)

Postavili sa pred oddávajuceho a on začal rozprávať. Hovoril veľmi krásne, hlasito. Nepamatám si z toho veľa, ale viem že spomínal lásku a odpustenie. No potom prišla chvíľka, keď sa spýtal ženícha či si berie prítomnú Zuzanu. A Karel bol ticho. Prešli dve sekundy, a ďalšie dve. Stále ticho. Nekončené sekundy pokračovali. Po osmich sekundách, keď Zuzka lapala dych (a priala si, aby tam nebol nikto okrem ich dvoch samotných, nech mu može streliť takú, že mu stena dá druhú) Karel povedal ÁNO. :) Zuzka už bez pauzy tiež, a mladomanželia boli svoji.

Prečo to Karel tak zdramatizoval? :) Karlovi drahí spolužiaci sa s ním totiž stavili, že pokiaľ vydrží viac ako 10 sekúnd než povie áno, vyhrá sud piva. Kája prehral...o necelé dve sekundy. :-D Po obrade, došlo ku gratuláciam. Prialo sa šťasie, priala sa láska. A my sme zase plakali. :)

Toto je fotka, ktorá sa mi páči najviac zo všetkých...



Nasledovalo veľkolepé fotenie v záhradách. Potom sme sa popresúvali všetci na zámoček. Zábava začala až poobede. Fotenie pokračovalo aj na zámočku. Ja osobne som sa najviac tešila na krájanie torty. Vlastne nie krájanie ale už jedenie. :-D No tá bola božská!! Rozplývala sa na jazyku, boli tri príchute čokoládová, mrkvová a malinová. Tá posledná bola moja jednička. Plus tie muffiny..dokonalosť.




Zábava a tancovačky trvali až do rána, ale my s babami sme odpadli už po polnoci. :) Svadby mám rada, ľudia sú pri nich dobrosrdeční, šťastní, prajúci. Všetká energia od ľudí je potom vyslaná nie len k mladomanželom, ale aj všade naokolo. Všecia sa usmievajú, plačú radosťou, cítia sa výnimočne.

Drahí mladomanželia, ďakujeme pekne za pozvanie. Veľmi sme si to my z Brna užili. Prajem Vám veľa lásky, veľa šťastia, buďte k sebe vždy úprimní, počúvajte čo rozpráva ten druhý, radujte sa z maličkostí. Nikdy sa neprestaňte ľúbiť...

...ako povedal pán Wilhelm Busch:

"Konečným výsledkom nášho života sú hodiny, v ktorých sme milovali."


















Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moj prvý Ring Muscle Up