Pani Bakalárka, konečne!
Volám sa Anička. Mám 27 rokov. Bola som na troch vysokých školách. V roku 2017 som konečne získala titul Bc. Som šťastná, dokázala som sama sebe, že na to mám! :)
Áno, tri vysoké školy, jedna ukončená. Bilancia je teda taká, že pokiaľ si nevieš vybrať, akú vysokú školu máš ísť študovať, určite nebuď frustrovaný. Do tretice by malo všetko klapnúť, na stopro! :-D O tom, ktoré vysoké školy som študovala si možeš prečítať v tomto článku. :) Financie, chémia...ani jedno nakoniec nebolo pre mňa.
Na Masarykovej univerzite, fakulte športových štúdii bolo úžasne! Tri roky diaľkového štúdia. Piatok sa stal mojim najobľúbenejším dňom v týždni. Neuveritelne rýchlo to utieklo. Až mi je za všetkými tými hodinami a seminárami smutno. Chcela by som vrátiť čas a užiť si to celé zas a znova. Viac to prežívať, viac sa baviť. Síce som mladá žena, ale čím tie roky ubiehajú, tým viac vnímam zmysel času. Užívať si život "tu a teraz", lebo potom Ti zostanú už len spomienky.
S akými predmetmi sme bojovali najviac?
Na každej škole sú predmety, ktoré Ťa strašne bavia a potom také, ktoré z duše neznášaš! Študovali sme na fakulte športových štúdii, mali sme nespočet roznych druhov športov a niekedy som si ťukala na čelo, prečo práve tento predmet tam máme (napríklad krasobruslenie).
1. ročník
Bežky
Praktické predmety nás čakali každý jeden semester štúdia. V prvom ročníku som najviac bojovala s bežkami. Ten kto ma pozná bližšie vie, že bežky z duše neznášam. Takže som sa toho strašne moc bála. Pred zimným kurzom som stála na bežkách len raz, a to na sústredení v hádzanej, kde sme to mali ako zimnú prípravu na sezónu. Skor to bola len taká lážo plážo výchadzka na nejaký kopec a naspať. Lenže pre mňa otrava, obrovská otrava.
Zápočet z techniky bežeckého lyžovania som dala s odretými ušami. Pán profesor sa nado mnou totiž zľutoval. Pri ukážke jednej techniky, myslím že to bolo bruslení..som sa totiž pekne rozplácla ako najvačší talent na pády. Chvalabohu, že bol pán profesor tak milý a zlatý! K bežkám som si zatiaľ cestu nenašla, ani keď sme minulý rok šli zase s hádzanou na zimné sústredenie. Neznášam ich! :-D
Basketbal, volejbal, baseball
Športy, ktoré mi odjakživa šli, boli loptové hry. Z basketu som bola najlepšia z triedy. Napríklad pri zápočte, kde bolo na splnenie potreba predriblovať od jedného kužela k druhému až na druhú stranu, a potom spraviť dvojtakt na koš a zase naspať. Predo mnou boli asi 3 chalani a ani jednému sa to nepodarilo, a potom prišla Anička..driblovala ako veľká pani, a hodila dva parádne koše..a pán profesor tlieskal :-D Cítila som sa ako královná, porazila som chalanov a stúpla v očiach všetkých :-D :-D Volejbal bola lahoda taktiež. Mali sme aj baseball, ten ma bavil. Aj keď som sa nemohla trafiť pálkou do loptičky..ale zápočet bol v kapse jak nič. :)
Futbal je kapitola sama o sebe. Pán doktor Večeřa bol neskutočne úžasný! A myslím si, že ma mal rád, bo mi to celkom išlo. Bavilo ma to moc. Zápočet bol zase slalom plus streliť góly pravačkou i ľavačkou a dať to do časového limitu. Nebolo to jednoduché, vačšina ľudí, ktorí sa s futbalom málo stretli, to robili na viac krát. Mne sa to podarilo našťastie napoprvé. Navyše som bola šokovaná aké pekné góly som dala. :-D Na futbal budem spomínať s úsmevom na tvári. :)
Plávanie
To bola fakt chuťovka. Mali sme ho myslím dokopy v troch semestroch. V tom poslednom som sa dokázala až tak vypracovať, že pani profesorka dávala mňa za príklad ako sa má plávať to a to. Na zápočet sme mali plávať na čas polohovku, a potom 400m kraul. Svoj presný čas už neviem, ale predbehla som aj chalanov. Fakt mi bolo ľúto, že ďalšie plávanie už mať nebudeme. A to som sa naučila plávať až na prijímačky na vysokú. :)
Na každej škole sú predmety, ktoré Ťa strašne bavia a potom také, ktoré z duše neznášaš! Študovali sme na fakulte športových štúdii, mali sme nespočet roznych druhov športov a niekedy som si ťukala na čelo, prečo práve tento predmet tam máme (napríklad krasobruslenie).
1. ročník
Bežky
Praktické predmety nás čakali každý jeden semester štúdia. V prvom ročníku som najviac bojovala s bežkami. Ten kto ma pozná bližšie vie, že bežky z duše neznášam. Takže som sa toho strašne moc bála. Pred zimným kurzom som stála na bežkách len raz, a to na sústredení v hádzanej, kde sme to mali ako zimnú prípravu na sezónu. Skor to bola len taká lážo plážo výchadzka na nejaký kopec a naspať. Lenže pre mňa otrava, obrovská otrava.
Zápočet z techniky bežeckého lyžovania som dala s odretými ušami. Pán profesor sa nado mnou totiž zľutoval. Pri ukážke jednej techniky, myslím že to bolo bruslení..som sa totiž pekne rozplácla ako najvačší talent na pády. Chvalabohu, že bol pán profesor tak milý a zlatý! K bežkám som si zatiaľ cestu nenašla, ani keď sme minulý rok šli zase s hádzanou na zimné sústredenie. Neznášam ich! :-D
Basketbal, volejbal, baseball
Športy, ktoré mi odjakživa šli, boli loptové hry. Z basketu som bola najlepšia z triedy. Napríklad pri zápočte, kde bolo na splnenie potreba predriblovať od jedného kužela k druhému až na druhú stranu, a potom spraviť dvojtakt na koš a zase naspať. Predo mnou boli asi 3 chalani a ani jednému sa to nepodarilo, a potom prišla Anička..driblovala ako veľká pani, a hodila dva parádne koše..a pán profesor tlieskal :-D Cítila som sa ako královná, porazila som chalanov a stúpla v očiach všetkých :-D :-D Volejbal bola lahoda taktiež. Mali sme aj baseball, ten ma bavil. Aj keď som sa nemohla trafiť pálkou do loptičky..ale zápočet bol v kapse jak nič. :)
Futbal je kapitola sama o sebe. Pán doktor Večeřa bol neskutočne úžasný! A myslím si, že ma mal rád, bo mi to celkom išlo. Bavilo ma to moc. Zápočet bol zase slalom plus streliť góly pravačkou i ľavačkou a dať to do časového limitu. Nebolo to jednoduché, vačšina ľudí, ktorí sa s futbalom málo stretli, to robili na viac krát. Mne sa to podarilo našťastie napoprvé. Navyše som bola šokovaná aké pekné góly som dala. :-D Na futbal budem spomínať s úsmevom na tvári. :)
Plávanie
To bola fakt chuťovka. Mali sme ho myslím dokopy v troch semestroch. V tom poslednom som sa dokázala až tak vypracovať, že pani profesorka dávala mňa za príklad ako sa má plávať to a to. Na zápočet sme mali plávať na čas polohovku, a potom 400m kraul. Svoj presný čas už neviem, ale predbehla som aj chalanov. Fakt mi bolo ľúto, že ďalšie plávanie už mať nebudeme. A to som sa naučila plávať až na prijímačky na vysokú. :)
2. ročník
Bála som sa, čoho?? No ďalšieho zimného kurzu...zjazdového lyžovania. :) Nakoniec to nebolo až také strašné. Teda, keď sa na to dívam spatne. Ako som bojovala sama so sebou, s pánom profesorom, ako som bola premenováná na Mariku a mnoho ďalšieho si možete prečítať tu. :)
Cyklokurz
Mali sme aj letný kurz, na bicykloch a horolezectvo. Zas a znova, ten kto ma pozná, vie že neznášám bicykle. :-D Kedysi dávno sme šli s hádzanou na výlet bicyklom. Ten deň som najazdila niečo vyše 60 km, na bicykli, ktorý bol totálne na figu. Mala som z toho svalovú horúčku a na pár dní ma to vyradilo z letnej prípravy. Takto započala moja "láska" k bicyklom. :-D Takže letní cyklokurz na škole ma samozrejme dosť strašil. A mal prečo!! Bolo to hrozné, najme cesta tam, najazdili sme za deň 90 km, čo bol moj životný rekord a skoro som zdochla! Zvládla som zápočet, ktorý sa skladal z triatlonu, orientačného behu, a orientačného cyklo-behu.
Triatlon bola drsná skúsenosť. Najskor skočiť do strašne ľadového jazera, vyhupsnúť na bicykel a upaľovať do kopcov a potom z kopcov a na záver si dať 2 kolečká behu okolo jazera. Bola som fakt šťastná, že už do tej ľadovej vody nemusím. :) Vzťah k dlhším cyklovýletom stále nemám, ja vlastne ani bicykel nemám, tak nad tým ani nemusím premýšlať. :-D
V atletike sme sa učili behať cez prekážky, skákať do diaľky a do výšky, vrhať guľou, nechýbali ani sprinty a beh na 800m. Pre mňa žiadny problém. :)
Gymnastika
Dosť som sa potrápila s gymnastikou. Poctivo som sa na zápočet pripravovala, chodila na osobné tréninky s kamarátom Honzíkom, ktorý nám strašne pomohol. Z gymnastiky mám odjakživa obrovský rešpekt. Bolo dosť drsné sa za mesiac pripraviť na prijímačky na školu z gymnastiky. Kotúle, stojky, otočky..už ani neviem, čo tam všetko bolo. Ja a robiť stojky? Horor, však som si pár krát pekne narazila chrbát, alebo krk. Prijímačky som zvládla. Na škole som ale bojovala ďalej. Museli sme sa naučiť salto, premety, kotúle do narovnaných noh, zhyby, podmety, výmyk. Chodila som trénovať, pred zápočtom častejšie. Bojovala so svojou hlavou, a hlava bojovala so mnou. Toľko strachu čo som prekonala. Zápočet som zvládla na prvý pokus aj s odretou bradou! To som bola tak hrdá sama na seba! :)
3. ročník
V treťom ročníku bol pre nás najvačší boj krasobruslenie. Na korčuliach som predtým stála len raz. Mám na mysli tie na ľad. Ako malé dievčatká nás mamka jednu zimu vzala na zamrznuté jazierko k Dunaju a vyskúšali sme si to. No odvtedy ubehlo veľa rokov a korčule na kolieskach sú dačo úplne iné. Aspoň pre mňa to tak bolo. Bojovala som, zas a znova. Mali sme nespočet súkromných hodín krasobruslenia, kde s nami trénovala strašne šikovná slečna a aj tréner Milan, ale ja som bola ako najvačší manták sveta. :-D No zápočet sme potom so spolužiačkami na druhý pokus s odretými ušami dali! :) Zase bolo šťastie pri nás!
Bála som sa, čoho?? No ďalšieho zimného kurzu...zjazdového lyžovania. :) Nakoniec to nebolo až také strašné. Teda, keď sa na to dívam spatne. Ako som bojovala sama so sebou, s pánom profesorom, ako som bola premenováná na Mariku a mnoho ďalšieho si možete prečítať tu. :)Cyklokurz
Mali sme aj letný kurz, na bicykloch a horolezectvo. Zas a znova, ten kto ma pozná, vie že neznášám bicykle. :-D Kedysi dávno sme šli s hádzanou na výlet bicyklom. Ten deň som najazdila niečo vyše 60 km, na bicykli, ktorý bol totálne na figu. Mala som z toho svalovú horúčku a na pár dní ma to vyradilo z letnej prípravy. Takto započala moja "láska" k bicyklom. :-D Takže letní cyklokurz na škole ma samozrejme dosť strašil. A mal prečo!! Bolo to hrozné, najme cesta tam, najazdili sme za deň 90 km, čo bol moj životný rekord a skoro som zdochla! Zvládla som zápočet, ktorý sa skladal z triatlonu, orientačného behu, a orientačného cyklo-behu.
Triatlon bola drsná skúsenosť. Najskor skočiť do strašne ľadového jazera, vyhupsnúť na bicykel a upaľovať do kopcov a potom z kopcov a na záver si dať 2 kolečká behu okolo jazera. Bola som fakt šťastná, že už do tej ľadovej vody nemusím. :) Vzťah k dlhším cyklovýletom stále nemám, ja vlastne ani bicykel nemám, tak nad tým ani nemusím premýšlať. :-D
V atletike sme sa učili behať cez prekážky, skákať do diaľky a do výšky, vrhať guľou, nechýbali ani sprinty a beh na 800m. Pre mňa žiadny problém. :)
Gymnastika
Dosť som sa potrápila s gymnastikou. Poctivo som sa na zápočet pripravovala, chodila na osobné tréninky s kamarátom Honzíkom, ktorý nám strašne pomohol. Z gymnastiky mám odjakživa obrovský rešpekt. Bolo dosť drsné sa za mesiac pripraviť na prijímačky na školu z gymnastiky. Kotúle, stojky, otočky..už ani neviem, čo tam všetko bolo. Ja a robiť stojky? Horor, však som si pár krát pekne narazila chrbát, alebo krk. Prijímačky som zvládla. Na škole som ale bojovala ďalej. Museli sme sa naučiť salto, premety, kotúle do narovnaných noh, zhyby, podmety, výmyk. Chodila som trénovať, pred zápočtom častejšie. Bojovala so svojou hlavou, a hlava bojovala so mnou. Toľko strachu čo som prekonala. Zápočet som zvládla na prvý pokus aj s odretou bradou! To som bola tak hrdá sama na seba! :)
3. ročník
V treťom ročníku bol pre nás najvačší boj krasobruslenie. Na korčuliach som predtým stála len raz. Mám na mysli tie na ľad. Ako malé dievčatká nás mamka jednu zimu vzala na zamrznuté jazierko k Dunaju a vyskúšali sme si to. No odvtedy ubehlo veľa rokov a korčule na kolieskach sú dačo úplne iné. Aspoň pre mňa to tak bolo. Bojovala som, zas a znova. Mali sme nespočet súkromných hodín krasobruslenia, kde s nami trénovala strašne šikovná slečna a aj tréner Milan, ale ja som bola ako najvačší manták sveta. :-D No zápočet sme potom so spolužiačkami na druhý pokus s odretými ušami dali! :) Zase bolo šťastie pri nás!
Bakalárska práca
Posledný semester tretieho ročníka bol najvýživnejší. Napísať bakalárku, splniť všetky posledné zápočty a skúšky, zvládnuť štátnice. Téma svojej bakalárskej práce sme si mohli vybrať sami. Keby niekto naozaj nevedel o čom písat, mohol si vybrať medzi navrhnutými tématami. Ja som od začiatku vedela o čom by som rada písala. Všetci si mysleli, že si vyberiem hádzanú. Nie, tam ma to vobec neťahalo.
Vybrala som si CrossFit, šport ktorý ma v posledných rokov dosť ovplyvňuje. Moja bakalárka bola na téma CrossFit a psychologická stránka športovca. Téma psychiky ma vždy lákalo. Aj keď sme mali v seminároch vypracovávať prezentácie vyberala som si napríklad "predstartovné stavy sportovca a ich zvládanie", "motivácia", "psychologia športu". Baví ma to a strašne zaujíma. Určite sa tomuto oboru budem chcieť v budúcnosti viac venovať.
V mojej bakalárskej práco som písala o CrossFite, o psychologii človeka, osobnosti, temperamentu, motivácii. V praktickej časti som vytvorila dotazník, ktorý zisťoval u vybraných elitních atlétov v CrossFite ich motívy pre výber športu, čo si myslia o psychike športovca, ako zvládajú predštartovné stavy a ďalšie. Ak máš záujem a čas si ju prečítať klini sem. Navrhovanú známku od vedúcej a oponentky som mala A. Prácu som nakoniec obhájila na Bčko. :) A mohla som sa sústrediť na ďalšie ciele- splniť všetky skúšky a postúpiť do finále..k štátniciam.
Štátnice
Či to bola prechádzka ružovou záhradou? Vobec. V prvom ročníku nás bolo 25, postupne sa to zkrátilo asi na 15 kúskov. K štátniciam sme doputovali štyria. Uvidíme koľko ďalšich to za rok dokončí. Držím im každopádne silno palce!
Učili sme sa so spolužiačkou od rána do noci, niekedy to šlo ľahšie, niekedy ťažšie. Posledné dni pred mojím termínom to bolo nonstop. Desila som sa aké otázky si vytiahnem. Mala som pocit, že som totálne dutá, akonáhle som si čo i len prečítala dajaké znenie otázky, mala som v hlave obrovské mega giga okno.
Prišiel deň D a ja som sa cítila ešte dutejšie než kedy predtým. No keď som sa skoro ráno doma chystala do šatov, prišla som si kľudná, proste som si hovorila, čo sa má stať sa stane. Prišla som do školy, pripravila svoje zákusky pre komisiu, a potom došli dievčatá, ktoré so mnou v ten deň tiež štátnicovali. A ten ozajstný stres dorazil. Čokoľvek sme opakovali..oni hneď všetko vedeli. Vtedy som si fakt hovorila, že to nedám, že prečo som sa nezačala učiť už v januári.
Bola som v poradí ako tretia, pekne v strede, ako to mám vo zvyku už od narodenia. :) Predo mnou bola Eliška, ktorá fakt vypadala, že to všetko ovláda od A do Z. Potom bol na rade František, ten bol totálny opak. Nevedel nič, a ešte sa trápne vyhováral, že mal zlé papiere na učenie. Komisia bola riadne naštvaná. A presne po tom jeho výkone som mala ísť ja.
No šťastie bolo zase u mňa, vytiahla som si vcelku dobré otázky. V teorii športového tréningu som rozprávala o plávaní, v sociologii športu to bolo téma sociálne role a pozície, v specializacii- Fitness som si vytiahla Body and Mind + posilovacie tréningy vo fitku. Najviac som bojovala s lékarsko- biologickými vedami, tak ako počas celého štúdia. Pani profesorka ma v tom riadne nechala vykúpať, fakt neviem čo proti mne mala. Ale ako to býva v rozprávkach- happy ending...štátnice som zvládla, a dokonca na krásne B-čko! :)
Nikdy nezabudnem na pocit, keď som vyšla zo skúšobnej miestnosti. Zatvorila som za sebou dvere...
a začala vyskakovať jak koza a potichu kričať ako blázon. Keby ma dakto vtedy videl, neviem čo si o mne pomyslí. A ten pocit, že je to za mnou, tá ľahkosť bytia. Obrovská úľava. Podvedome som vedela, že mi to dajú. Tak sme len poslušne čakali na verdikt od komisie. :)
Chcela by som sa presne do toho momentu vrátiť. Nech mi to zasa prijde reálne. Ubehol týždeň a ja mám stále pocit, že sa to nestalo. Niekedy ma postihne taký tieň strachu, že preboha prečo sa neučím, a pak mi dojde, že už nemusím. Naozaj je to už za mnou? Kedy mi to dojde? Možno až po promócii, ktoré máme v polke júla. Dúfam! :)
Bakalársky titul, má vobec nejakú hodnotu v tomto svete? Určite má. Človek by ale aj bez titulu zvládol strasti dnešného sveta. Myslím si, že všetku moc dokázať to čo chceme, má každý z nás v sebe. A dajaký titul Ti v tom extrémne moc nepomože. Vypadá to lepšie v životopise, možno za to dostaneš vačšiu výplatu. No to je tak všetko. V mojom obore musím makať sama na sebe. Teoreticky by som to zvládla aj bez titulu. Stačil by mi nejaký kurz. No ja som mala vysnívané, že to zvládnem. Tak sa aj stalo! Teraz je už len na mne ako s tým všetkým naložím, či už nabytými informáciami a učivom zo školy, alebo titulom ako takým.
Vybrala som si CrossFit, šport ktorý ma v posledných rokov dosť ovplyvňuje. Moja bakalárka bola na téma CrossFit a psychologická stránka športovca. Téma psychiky ma vždy lákalo. Aj keď sme mali v seminároch vypracovávať prezentácie vyberala som si napríklad "predstartovné stavy sportovca a ich zvládanie", "motivácia", "psychologia športu". Baví ma to a strašne zaujíma. Určite sa tomuto oboru budem chcieť v budúcnosti viac venovať.
V mojej bakalárskej práco som písala o CrossFite, o psychologii človeka, osobnosti, temperamentu, motivácii. V praktickej časti som vytvorila dotazník, ktorý zisťoval u vybraných elitních atlétov v CrossFite ich motívy pre výber športu, čo si myslia o psychike športovca, ako zvládajú predštartovné stavy a ďalšie. Ak máš záujem a čas si ju prečítať klini sem. Navrhovanú známku od vedúcej a oponentky som mala A. Prácu som nakoniec obhájila na Bčko. :) A mohla som sa sústrediť na ďalšie ciele- splniť všetky skúšky a postúpiť do finále..k štátniciam.
Štátnice
Či to bola prechádzka ružovou záhradou? Vobec. V prvom ročníku nás bolo 25, postupne sa to zkrátilo asi na 15 kúskov. K štátniciam sme doputovali štyria. Uvidíme koľko ďalšich to za rok dokončí. Držím im každopádne silno palce!
Učili sme sa so spolužiačkou od rána do noci, niekedy to šlo ľahšie, niekedy ťažšie. Posledné dni pred mojím termínom to bolo nonstop. Desila som sa aké otázky si vytiahnem. Mala som pocit, že som totálne dutá, akonáhle som si čo i len prečítala dajaké znenie otázky, mala som v hlave obrovské mega giga okno.
Prišiel deň D a ja som sa cítila ešte dutejšie než kedy predtým. No keď som sa skoro ráno doma chystala do šatov, prišla som si kľudná, proste som si hovorila, čo sa má stať sa stane. Prišla som do školy, pripravila svoje zákusky pre komisiu, a potom došli dievčatá, ktoré so mnou v ten deň tiež štátnicovali. A ten ozajstný stres dorazil. Čokoľvek sme opakovali..oni hneď všetko vedeli. Vtedy som si fakt hovorila, že to nedám, že prečo som sa nezačala učiť už v januári.
Bola som v poradí ako tretia, pekne v strede, ako to mám vo zvyku už od narodenia. :) Predo mnou bola Eliška, ktorá fakt vypadala, že to všetko ovláda od A do Z. Potom bol na rade František, ten bol totálny opak. Nevedel nič, a ešte sa trápne vyhováral, že mal zlé papiere na učenie. Komisia bola riadne naštvaná. A presne po tom jeho výkone som mala ísť ja.
No šťastie bolo zase u mňa, vytiahla som si vcelku dobré otázky. V teorii športového tréningu som rozprávala o plávaní, v sociologii športu to bolo téma sociálne role a pozície, v specializacii- Fitness som si vytiahla Body and Mind + posilovacie tréningy vo fitku. Najviac som bojovala s lékarsko- biologickými vedami, tak ako počas celého štúdia. Pani profesorka ma v tom riadne nechala vykúpať, fakt neviem čo proti mne mala. Ale ako to býva v rozprávkach- happy ending...štátnice som zvládla, a dokonca na krásne B-čko! :)
Nikdy nezabudnem na pocit, keď som vyšla zo skúšobnej miestnosti. Zatvorila som za sebou dvere...
a začala vyskakovať jak koza a potichu kričať ako blázon. Keby ma dakto vtedy videl, neviem čo si o mne pomyslí. A ten pocit, že je to za mnou, tá ľahkosť bytia. Obrovská úľava. Podvedome som vedela, že mi to dajú. Tak sme len poslušne čakali na verdikt od komisie. :)
Chcela by som sa presne do toho momentu vrátiť. Nech mi to zasa prijde reálne. Ubehol týždeň a ja mám stále pocit, že sa to nestalo. Niekedy ma postihne taký tieň strachu, že preboha prečo sa neučím, a pak mi dojde, že už nemusím. Naozaj je to už za mnou? Kedy mi to dojde? Možno až po promócii, ktoré máme v polke júla. Dúfam! :)
Bakalársky titul, má vobec nejakú hodnotu v tomto svete? Určite má. Človek by ale aj bez titulu zvládol strasti dnešného sveta. Myslím si, že všetku moc dokázať to čo chceme, má každý z nás v sebe. A dajaký titul Ti v tom extrémne moc nepomože. Vypadá to lepšie v životopise, možno za to dostaneš vačšiu výplatu. No to je tak všetko. V mojom obore musím makať sama na sebe. Teoreticky by som to zvládla aj bez titulu. Stačil by mi nejaký kurz. No ja som mala vysnívané, že to zvládnem. Tak sa aj stalo! Teraz je už len na mne ako s tým všetkým naložím, či už nabytými informáciami a učivom zo školy, alebo titulom ako takým.
Každopádne, mám to za sebou :) A ja sama sebe moc gratulujem, že som to dotiahla do úspešného konca!
Komentáře
Okomentovat
Ďakujem za Tvoj komentár :)