Camino deň jedenásty (utorok 14.5.2019)

Herbon➡️Santiago de Compostela➡️27km

Odchádzať rano z Herbonu medzi poslednými, som nemala v pláne. Bolo tam tak dobre. Čakal ma posledný deň, posledná pešia túra do cieľa môjho Camina.

Pobalila som si všetky veci, tety nám aj raňajky pripravili. Tak som si dala dva kúsky bagety s džemom. Potom som im napísala pár viet do knihy. Hodila 10eur do kasičky a šla sa s nimi rozlúčiť. Ako som vychádzala z dverí von, dobehla za mnou jedna z nich, mávala mi a volala Buen Camino Peregrina.

Tak som si tak uvedomila, wau ja som fakt Peregrina (pútnička, zvyklo sa nám hovoriť aj Pilgrim) . Ja dnes fakt dorazím do cieľa. Ja som to zvládla. Ja vlastne nechcem, aby to skončilo.

Vyrazila som z kláštora, bol predo mnou ďalší slnečný, teplý deň. Postretavala som cestou veľa pútnikov. V Padrone sa stretávali cesty centrálna a pobrežná. Dobre sa šlo, než začalo Mega piecť slnko.

Prvú pauzu som si dala asi tak po 7km. Bola to kaviareň s restikou, vosla som a tam na mňa máva Susan z predošlého dňa. Také milé prekvapenie. 🙂 Popila som kávu, Susan medzitým vyrazila.

Pokračovala som ďalej, zastavila sa u jedného kostolíka, kde mi pan farár dal pečiatku do môjho putnickeho pasu. Ďalší kostolík bol na dohľad, aj tam som sa zastavila, je zaujímavé, že všade tam vidieť mušlu, znak Camina.

Začalo byt riadne horúco, tak som si dala dole tielko, hodila ho na chrbát, bolo to príjemnejšie. Druhú pauzu som si dala po jednom kopci. To som vyslovene vyplazovala jazyk. Bolo asi 30°, horuuuco. Vyslapat kopec a hneď zabočit do reštaurácie, sadnúť si, dat si vychladeny KAS, lahoda.

Uz som sa poberala ďalej, keď tam koho nevidím dorazit. Davida z prvého dňa! 😁 Ty kokooos, nemohla som tomu uveriť. Co mi to Camino dává. Tak sme sa veselo uvítali, dohodli sa, že večer zájdeme niekde na oslavne jedlo, vyfotili sa. Heh prostě neuvěřitelne. Akurát v tom čase co som tam ja sedela, v tej istej reštaurácii, narazíme na seba. 😁 Prostě drsné.

Pobrala som sa ďalej, posledných 5km. Bolo fakt strašně horúco, ramená ma pálili, potila som sa riadne. Takže keď som narazila na riečku u mosta, čo som asi tak urobila. 😁Šup do spodného prádla a hopsa do vody. 😁 Cyklisti tam na mňa kukali jak na blázna. Hah don't care. Padlo to akurát vhod, aspoň neprídem spotena pred katedrálu. 😁

Obliekla som sa, nechala mokru podprdu na sebe a pokračovala. Mokré vlasy ma chladili na posledných 3 km. To už bola rýchla chôdza. Človek prichádza do cieľa, je to ako hnací motor, turbomotor.

Ľudia po mne pokukovali ako po čudu, ale bolo mi to fakt jedno. Len som sa široko usmievala a nemohla sa dočkať prvého stretnutia s katedrálou. Centrum bolo veľmi pekne, malé uličky, hromada ľudí. A už v diaľke bolo vidieť veze katedrály. Posledné kroky k cieľu.

Dosla som na námestie, slzy v očiach. Wau, obrovská stavba! Dobrých 5 minut som sa len kochala. Potom som poprosila okolo stojacich nech ma vyfotila z rôznych uhlov. A šla som si sadnúť naproti, nech mám krásny výhľad. Ja som to dokázala. Tak šťastný to pocit. Sedela som, občas zamávala ľuďom, ktorých som spoznávala.

Čakala ma odmena. Ja som si v Česku zbalila do batohu keksik. Môj obľúbený z detstva - Milu. Ešte v lietadle som si hovorila, že ju zjem akonáhle budem hladná. No potom v Porte ráno v prvý deň, keď som vyrážala, som si v duchu povedala, že to bude taka moja trofej, až dorazím do cieľa. Heh takže, som si tam sedela vybalila Milu, roztopenu, rozmačkanu, ale tak lahodnuuu. 😍

Posedela som tam ešte ďalšiu pol hodinku, počkala na Susan, pogratulovali sme si vzájomne. Prišlo mi zvláštne, že si ľudia gratuluju. Alebo aj po Facebooku mi ľudia gratulovali. Však som nebehala žiadny závod, nebola to súťaž, nebol to zápas. Bola to len moja vlastná cesta. Moja púť. Moje srdcové Camino. 😊

Potom som sa pobrala do ofiko kancľu, kde mi dali razítko, pozistila som, kedy mi otvárajú nasledovne ráno. Chcela som ísť pre certifikát, ale nie keď tam bude milión ľudí. A pobrala sa pohľadať albergue. Tento som si bookla deň predom. V Santiagu sa spájajú všetky cesty, tak pre istotu som si to radšej zarezervovala.

Na osmu sme potom išli s Davidom, Seli a Clementom hľadať rybu. Všetci to boli Nemci. 😁 Stále platí, že som stretla najviac Nemcov po celej ceste. Rybu sme našli a bolo to dokonale. Potom sme sli ešte pred katedrálu, večer vysvietena ma svoje čaro. Hrala tam dokonca skupina mužov aj španielske piesne. Tak sme si zatancovali. Potom lahli do stredu námestia a pozorovali hlavou dolu katedrálu.

Do Alberga sme sa pobrali po polnoci. Bol to výživný deň. Člověk mal zas nad čím premýšľať. 🙂

Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moja púť začína