Chce sa mi, nechce sa mi, kašlem na to, idem behať
Včera bol deň ako každý iný. Ranné vstávanie, vychystanie sa do práce, celý deň porobiť čo sa dá, a domov. Doma je človek rád za chviľku kľudu a nič nerobenia. Už ráno v práci som si pripravila tréning, ktorý som chcela večer odcvičiť. Lenže som začala premýšlať či sa mi chce, a či mám ísť, a či mám vobec náladu na beh... No lenže bez driny nie sú koláče,že ? Čo urobila teda slečna Ganzerová? Šla behať! Prvé 2 kilometre: "paráda..ty brďo ja mám snáď aj nejakú fyzičku...nepichá ma v boku, ľahko sa mi dýcha, akurát nohy cítim z pondelného tréningu." Tretí kilometer: "Hm nejak ma to nebaví, aha bežci predo mnou, neprestávaj.. neprestávaj..." Štvrtý kilometer: "Prebehnem cez most ..dobehnem k druhému a pojdem naspať." Ano jasné..síce som prebehla cez most, ubehla pár desiatok metrov, ale pak stop, zastavila sa, otočila a šla domov. Cesta domov: