Dovolenka v Podhájskej 2015

Celý týždeň ma čakal s mojou veľkou rodinkou na Slovensku :)

Zišlo sa nás nakoniec 14, 5 Ganzerovcov, 5 Takáčovcov, naša drahá babka, 2 frajeri a jedna frajerka. Jeden frajer bol od našej Tinky- Ivanko, su už spolu dlhú dobu, a som veľmi rada, že ľúbenie medzi nimi trvá :)  Ďalej si doniesla frajera Zuzka Takáčka a pak Majko Takáč frajerku. Celý týždeň sa niesol v duchu dobrej nálady, odpočinku, lehára jak v bazénoch tak na deke, prejedania sa, veľa kopcov zmrzliny, a tak ďalej.

Naša chata "Mokráš"

Najlepšie je jak sa všetci zlezieme z roznych kútov sveta do jednej malej dedinky na južnom Slovensku. Radava je malebná dedinka, ktorá je skor viac vysušená ako zelená, ale tak to je vlastne na celom južnom Slovensku. Ujo Mokráš tam má krásnu chatu po starkej, ktorú nám už prenajíma asi 9-10 rokov každé leto :)

Ganzerovci: Mamka s ockom vyrážajú z Ostravy, Tinka s Ivanom z Prahy, Ja z Brna, Zuzka z Olomouca

Takáčovci: ujo s tetou a babkou z Košíc, Majko z Olomouca, Maťko z Hlohovca, Zuzka z Trnavy

V sobotu sa zídeme, vítame, pripíjame, že sme sa zase stretli. Hned na ďalší deň ideme do kúpelov v Podhájskej, čo je asi 5 km vzdialené mestečko. Je to vlastne velký komplex s tromi teplými bazénmi, jedným plaveckým a pak nejaké menšie pre deti, tento rok spustili nové atrakcie- obrovské tobogány :)

Najprv som tam nechcela ísť, ale Ivan ma prehovoril, a bolo to super, adrenalin je proste boží.

Veľká novinka bola na kúpalisku aj prírodná posilka :)  S Ivanom sme tam hned nabehli, a bolo to fajné.. Lego panáčik bol najlepši :-D Dosť mi trvalo kým som došla ako na to.. Celý deň sa rochníme bud v teplých bazénoch (30-40stupňov), alebo v tom plaveckom chladivom, či na tobogánoch, alebo čítame na dekách knižky.

Posilka

Tobogány

  Lego panáčik :)

 Na jedlo sme chodili hlavne do Gazdovského dvora, predstavte si vedla seba postavených najmenej 8 chatiek, a v každej robili iné jedlo... my už po toľkých rokoch vieme kde varia najlepšie, čiže hlavne Gazdovský dvor, majú tam fakt luxusné jedlá, ako napr: halušky se zelím, halušky s bryndzou, strapačky, sedliacke fazule, segedínsky guľáš, kapustnica, fazuľová polievka, kurací alebo hovadzí vývar, šaláty s grilovaným hermelínom alebo pstruhom, losos na masle, slíže s makom, palacinky, kačacie a kuracie stehná s ryžou, prasiatko, lokše potreté kačacou masťou, langoše, zapekané cestoviny, zapekané zemiaky, pizza... Každý deň si vybrať z toľkých jedál..no bolo to naročné :)

Takisto sme každý deň chodili s babkou na kávičku so zmrzlinou, zmrzka tam bola vskutku užasne smotanová, boli tam na výber dokonca aj tri druhy čokoládovej zmrzky- nero, extra horká, a mliečna...dokonalosť na jazyku!

   

        Zmrzlina od Chorváta :)

Ani by ste neverili ale na celej dovolenke ma najviac štvalo spanie :-D Viete, že babky a dedkovia chrápu, to je proste jasné, ale u nás chrapal ešte aj ocko a mamka, a ujo alebo teta hlasno fuňali, alebo vydychovali ... a pre moju osobu, ktorá sa budí i len na šuchot a nevie zaspať ani pri tikote hodiniek to bol zaujímavý týždeň :) V chate boli 2 velké izby, v každej spala jedna rodinka, a babka mala pre seba gauč na chodbe, kde si mohla rumázgať koľko chcela.

Prvú noc som si povedala, ok skúsim to so špuntami s mamkou a ockom...no nevyšlo to, skončila som  vo vedlajšej chodbe na matračke :) Tak to bolo aj druhú noc a ďalšie tiež, jednu noc sme so Zuzkou šli spať do stanu od Tinkiných lebo oni išli na jeden večer preč..no stan to nie je nič pre mňa, ale bolo to lepšie než matračka, z matračky ma strašne bolel chrbát, a najlepšie obydlie som mala v aute :-D Ujo Marián mi pripravil luxusné ubytko, keď dal dole zadné sedadlá v aute...a spala som v zadnej časti auta plus v kufri roztiahnutá ... kvalitné ticho, aspon to som mala :) No ja neviem čo budem robiť, až si nájdem frajera, ktorý bude počas spánku čo i len hlasno dýchať :-D Asi si začnem zháňať extra zvukotesné klapky na uši!

Po jednom dni na kúpalisku sme sa so Zuzkou vzali a šli pešo domov. Vždy chodíme autami, aj keď je to tak 30 minút pešo cez polia.. Jak to ale býva, dve Ganzerky sa samozrejme museli stratiť v kukuricovom poli :-D Blúdili sme asi 15 minút, ale nezpanikárili sme, stihli sme pofotiť aj umelecké fotky :-D mám natočené aj videjko tak sa mrknite...bola to sranda :)

  

Umelecké fotky :)

Posledný večer sme šli do blízkeho penzionu Iveta, kde majú bowling. Všetko bolo ok, až pokým som nezačala mať zimnicu a teplotu, čiže som si užila len 3 hody s nulovou bilanciou..a pak sa len prizerala. Ale babka sa moc radovala ked jej dcéry triafovali, vždy im hlasno zatlieskala :)

Milujem Slovensko.

Milujem slnečnicové polia, a že je ich tam dosť, usmievajú sa na Vás a vy im ten úsmev vraciate :)

Milujem slovenskú reč, je taká sladká a taká ľúbozvučná, strašne dobre sa počúva, a keď žijete v Česku, kde len občas na Vás niekto prehovorí, a pak prídete na Slovensko, kde hltáte každé jedno slovo a zvuk... paráda... mám rada aj, že moja rodina pochádza z východného Slovenska...východniarčina je božská :-D Babke občas vobec nerozumieme.. dzivý, bodaj by Ťa trafená hus porantala ...ale je to sranda.. :)

Viete čo sú tlačoviny? No predsa tlač + noviny!  :-D To vymyslela moja teta Maňka... úžasné slovíčko, mohla som sa ušúľať od smiechu.

Komárno- moje mesto v ktorom som strávila 16 rokov. Bývali sme v dedinke tesne pri Komárne, ktorá sa volá Nová Stráž,a bývali sme v Zámočnickej ulici číslo 28 :) Všetko si pamatám, boli sme sa pozrieť aj  v Komárne za našimi dlhoročnými kamoškami. Lydka a Majka sú dve úžasné baby, ktoré mi strašne prirástli k srdiečku, vždy keď sa vidíme je to také krásne a prirodzené a fajné. Smejeme sa, spomíname na staré časy, hovoríme o prítomnosti, o zážitkoch, o snoch.... :) pak sa zase rok dva nevidíme..ale keď sa znova stretneme, je to ako keby neprešla žiadna chvíľa a ako keby len pokračujeme v konverzácii.

Je strašné dobré mať takéto kamarátky... vždy sa budem do Komárna tešiť za nimi :)

Len mi je moc ľúto, že odkedy sme odišli, čo už je asi 9 rokov, tak sa tam ako keby zastavil čas. Mesto chátra, ludia sú bez práce. Už to vobec nie je to mesto čo som poznala.

Musím povzniesť Komárňanské bašty.. radi sme tam ako deti chodievali. Boli tam vystúpenia s koníkmi, rozne umelecke práce vystavené, mohli sme vstupit do bášt a predstavovať si ako to tam kedysi vypadalo. Ale nebola som tam už 6 rokov, tak fakt neviem ako na tom sú.

Lúčenie je na dovolenke to najhoršie a najťažšie, lúčiť sa s tobogánmi, s vodou, so zmrzlinou, s dobrým jedlom, so slovenčinou, s maďarčinou, so slnečnicovými poliami, s melónmi, so slovenskou kofolou, s ujom, s tetou, s bratrancami, so sesternicou, so sestrami, s kamoškami, a hlavne s babkou... vidím ju raz za rok... je to málo, moc málo.. musím sa posnažiť za ňou príst čo najskor!

Bol to krásny odpočinkový týždeň, oddýchla som si, a hlavne úplne zabudla na reálny svet, a len žila slovenčinou, jedlom a rodinou. Už sa teším na budúci rok! :)