Ganzerka's blog

Herbon➡️Santiago de Compostela➡️ 27km Odchádzať rano z Herbonu medzi poslednými, som nemala v pláne. Bolo tam tak dobre. Čakal ma posledný deň, posledná pešia túra do cieľa môjho Camina. Pobalila som si všetky veci, tety nám aj raňajky pripravili. Tak som si dala dva kúsky bagety s džemom. Potom som im napísala pár viet do knihy. Hodila 10eur do kasičky a šla sa s nimi rozlúčiť. Ako som vychádzala z dverí von, dobehla za mnou jedna z nich, mávala mi a volala Buen Camino Peregrina. Tak som si tak uvedomila, wau ja som fakt Peregrina (pútnička, zvyklo sa nám hovoriť aj Pilgrim) . Ja dnes fakt dorazím do cieľa. Ja som to zvládla. Ja vlastne nechcem, aby to skončilo. Vyrazila som z kláštora, bol predo mnou ďalší slnečný, teplý deň. Postretavala som cestou veľa pútnikov. V Padrone sa stretávali cesty centrálna a pobrežná. Dobre sa šlo, než začalo Mega piecť slnko. Prvú pauzu som si dala asi tak po 7km. Bola to kaviareň s restikou, vosla som a tam na mňa máva Susan z predošlého dňa. Tak

Vilanova de Arousa ➡️ Vílagarcia de Arousa ➡️ by train to Padron ➡️ Albergue Herbon ➡️ 33 km (14 km by foot) V sobotu, deň desiaty som bola dosť smutná. Ráno bolo ako každé iné. Vstala som pred siedmou, hygiena, balenie. Okolo osmej som bola na ceste do ďalšieho mesta Vilagarcia de Arousa. Plán bol nasledovný: ísť pešo 10km do ďalšieho mesta a odtiaľ vlakom do Padronu. Potom pešo 3,5km do albergue Herbon. Keby som chcela ísť celú cestu pešo, bolo by to okolo 37 km. A na to som sa fakt necítila. Navyše asi 20 km viedlo vedľa cesty, koľajnice, takže nič moc. Ostatní ľudia volili plavbu loďou až do Padronu. No mne sa nechcelo dávať 20eur za loď, takže som zvolila vlak za 3 eura. Šla som sama ráno, bez jedla, bo jednak bolo všetko zatvorené, a nechcelo sa mi predošlý deň nič zháňať. Takže som chodila hladná, smutná. Fakt som sa cítila tak sama jak za celú cestu nie. Blížiaci sa koniec Camina na mňa začal doliehat. Ale šla som krok po kroku ponorená do myšlienok. Pofotila som ocean,

Armenteira ➡️ Vilanova de Arousa ➡️ 27 km Po náročnom predošlom dni, bol spánok akýsi krátky. Nemôžem uveriť, že som chodila viac ako 9 hodín a ešte do takých kopcov. Fakt to bola riadna makačka. Budík mi zvonil o šiestej. Pobalila som sa vcelku rýchlo a o 6:45 už vyrážala z Albergue. Bola som medzi prvými tromi ženami. Vonku bola ešte tma, slnko nevyliezlo, a začiatok cesty viedol pozdĺž Rieky, takže som si moc neviděla pod nohy. Nasadila som si čelovku. Bola to pecka. 😁 Asi po piatom kilometri som dobehla dve prvé ženy. Naviedla som ich na správnu cestu a potom mi Ušli. Ale za dalších pár kilometrov som ich stretla zas, mali pauzu, takže som ich predbehla. Mala som len jabĺčko od rána a nohy ma po predošlom dni dosť boleli, takže keď som narazila na prvú kaviarnicku u lesa, neváhala som ani sekundu. Teta mi dala kávu, k tomu koblih a ešte aj dzusik. Ako som sedela, zrazu sa objavila Kelly a potom aj Helene. Tak sme sa dobehli. 🙂 Malá som to skôr dopite, tak som vyrazila sama

Redondela ➡️ Armenteira ➡️ 34 km Som na ceste ôsmy deň, mam za sebou viac ako 110 km pešo. Dnešný deň môžem s určitosťou označiť ako najťažší na camine. Vyrážala som z Redondely po siedmej hodine. Celkom pekne mestečko, všade bolo ticho, kľud. Krásne sa šlo. Začalo aj slniečko pomaly vyliezť, tak som si užívala hrejivé lúče. Členok som si pre istotu ešte obviazala obvazom a na koleno navliekla sťahovacku. Nebola to žiadna limitujuca bolesť, ale z kopca som občas cítila pichnútie v kolene. Cesta ma viedla potom cez prekrásne polia až do lesov. Bolo to fakt krásne, slnečné lúče pomaly zohrievali všetko naokolo. Stretla som po ceste aj kocúrika, tak som si spomenula na toho môjho. Dúfam, že to bezo mňa zvláda. 🙂 Aby ste vedeli, tento deň mal byť ľahký. Malo to byt len 18 kilometrov (nakoniec to bolo dvakrát toľko). Takže som sa usmievala sem a tam, a mala fakt povznesenu náladu, ako si odpočiniem počas zvyšku dňa. Lenže Camino malo iné plány. Došla som do Pontevedra okolo dvanáste

Saians➡️Redondela➡️ 27km Je zaujímavé ako si človek zvykne na každodenných 6 hodín chôdze . Pamatam sa, ako som si v druhý deň Camina hovorila, že mám vždy krízovku okolo 17teho kilometra, a ďalšiu okolo 24teho. Heh, teraz prostě chodím, a vždy po 10tich km si dávam pauzu na kávu (pokiaľ sa mi podarí nájsť kaviareň). Potom proste chodím a chodím a kilometre nevnímam. Až tie posledne 3-4 vždycky. Noc bola taka nijaká. Dvaja Dáni zpociatku vypadali, že budu tichí spáči. No bohužiaľ. A ja blbá som si nasadila špunty až začali chrápat. To ma samozrejme zobudilo zo spánku, takže sa mi pak ťažko usinalo. Nevadí aj také noci sú. Vstávala som za tmy bolo okolo 6:30, vyrazala som po siedmej. Vonku už přestalo fúkať, ale stále bolo zamračené. Zo začiatku to bolo do kopca, potom lesom, čo bola príjemná zmena. A následne dole do mesta Vigo. Akonáhle som zišla z lesa a prechádzala cez mesto, začala som cítiť neklud, tlak, dokonca nebezpečie. Bolo to zvláštne, takže som fakt chcela zmiznúť z toh

Camping Mougas➡️ Saians➡️ 23km Čakala som, že príde. Čakala som, že príde skôr. No dočkala som sa ho až v šiesty deň mojej Camino cesty. Krízový deň Ráno som vstala spolu s dôchodkyňami o 6:30, o hodinu neskôr som si to už vykracovala směr pobrežie. Chcela som obísť náročný úsek do kopca a z kopca, môj členok by to nedal. Takže som šla okolo majáku, okolo starých ruin z vojny, kochala sa oceánom. Začalo poprchavat, musela som sa zastaviť, sundat batoh, nájsť pršiplášť, obliecť si ho namiesto bundy, bundu schovať do batohu, batoh zakrýt plášťom, nasadit a šlo sa ďalej. Celkovo môže môj batoh aj s vodou (1-2l) vážiť okolo 8,5 kila. Po pár dňoch nosenia, vám to príde úplne normálne. Je to vašou súčasťou. 🙂 Deň predtým mi nestihli vyschnúť veci, takže som musela mať aj 10kg batoh. A to už šlo fakt cítit. Našťastie to bolo len mrholenie, pesikovala som, občas kukla do mapy, kde tu pofotila oceán. A potom som zle odbočila na kruhaci a asi po 800m do kopca zisťujem, že cesta na ktorú s