Camino deň šiesty (štvrtok 9.5.2019)

Camping Mougas➡️ Saians➡️ 23km

Čakala som, že príde. Čakala som, že príde skôr. No dočkala som sa ho až v šiesty deň mojej Camino cesty.

Krízový deň

Ráno som vstala spolu s dôchodkyňami o 6:30, o hodinu neskôr som si to už vykracovala směr pobrežie. Chcela som obísť náročný úsek do kopca a z kopca, môj členok by to nedal. Takže som šla okolo majáku, okolo starých ruin z vojny, kochala sa oceánom.

Začalo poprchavat, musela som sa zastaviť, sundat batoh, nájsť pršiplášť, obliecť si ho namiesto bundy, bundu schovať do batohu, batoh zakrýt plášťom, nasadit a šlo sa ďalej.

Celkovo môže môj batoh aj s vodou (1-2l) vážiť okolo 8,5 kila. Po pár dňoch nosenia, vám to príde úplne normálne. Je to vašou súčasťou. 🙂 Deň predtým mi nestihli vyschnúť veci, takže som musela mať aj 10kg batoh. A to už šlo fakt cítit.

Našťastie to bolo len mrholenie, pesikovala som, občas kukla do mapy, kde tu pofotila oceán. A potom som zle odbočila na kruhaci a asi po 800m do kopca zisťujem, že cesta na ktorú som sa mala napojiť, je asi 20 metrov nado mnou. 😁 Pozrela som sa hore na most a typek tam na mňa dačo po španielsky blabotal. Takže som sa preklinala a šla pekne naspäť na kruhac sa nalodit na správnu cestu.

Kríza začala.. Nechodilo sa mi dobre, vôbec ma to nebavilo. Mesto Baiona, ktorým som prechádzala veľa ľudí ospevovalo, nádherné mesto blabla. Mne prišlo všetko obyčajne, nijaké, s tým zachmurenym počasím proste totálne o ničom. Takže som cez mesto len utekala.

Hľadala nejakú kaviarničku za ním, nech si odpočiniem. No tá, kde som sa chcela zastaviť bola samozrejme zatvorená. No nič šla som ďalej. Nakoniec sa mi podarilo nájsť dajakú, došla som objednala si kávu a croissant a sadla, vyzula topanky a odpočívala. Potom tam došli nejaký Španieli, dali si kávu a ten starsi ma asi ohováral, lebo som mala nohy na stoličke. Ale bolo mi to fakt šumák! 😁

Spýtala som sa potom jeho spolusediaceho, že ktorou cestou sa mam vydať, či naspäť na pobrežie alebo dedinkami. Šla som naspäť k oceánu. A bola to vážne skvelá voľba!

Videla som fakt takú krásnu pláž! Piesok, dlheeee vlny, totálne na opalovacku a kupacku. Pokračovala som ďalej pobrežím, predbehla dvoch starších Dánov. Došla som aj na surfarsku pláž, kde sa tak zo 30ludi snažilo surfovať. Asi to bola skôr nejaká škola surfovania.

Blížila som sa k rozcestiu, odkiaľ som mala hľadať novší albergue. Moji zlatí, bolo to stúpanie do kopca, asi kilak a pol. S tým mojim členkom to bolo riadne utrpenie. Slzy na krajicku, fakt to bolelo. Ten uhol do kopca robí veľké problémy členku. Dúfam, že ďalšie dni nebude veľa kopcov. No musela som to zvládnuť, albergue tam bol jediný!

Šla som pomaly, ale šla, proste som videla ten cieľ a extrémne silno si priala, aby tam mali pre mňa volne miesto. Chcela som to mat čo najskôr za sebou. Zrazu som zbadala kostol, a potom aj budovu albergue. Ach to bolo radosti.

A viete čo? Došla som tam ako prvá. 🙂😁 Albergue bol za 8 eur, pekný nový. Dáni ma potom dobehli asi po pol hodinke. Tak sme si spolu aj vyprali v práčke (3,5 eur práčka, 2eura sušička).

Nastal obvykly rituál sprcha, prezliecť sa, vybalit spacak. Potom som zišla dole do reštaurácie, dala si po dvoch dňoch teplé jedlo, polievka, šalát, kurací steak s hranolkami. Bola to taká pekna rodinná restika, teda pekná nebola 😁, ale celá rodina tam pracovala. Za celú večeru aj s vodou som dala len 7 eur. Fakt pecka.

Teraz ležím v spacáku, vonku vietor duje a fakt to znie ako hurikán. Po zbytok dna pršalo a fukalo. Ešteže som to stihla, než to začalo! Aj tak som dnes bojovala sama so sebou. Nebavilo ma to, stratila som sa, bolel ma členok. Potom to tie pláže zachránili. No posledný kopec do ubytovne bol fakt za trest. 😁

Deň je u konca a ja mam aj tak úsmev na tvári. Aj ťažké dni patria ku Caminu. A budem dúfať, že členok bude ďalším chodenim silnejší a silnejší. 😁

Pošlite mi energiu prosím, nech sa mi zajtra dobre šľape. 🙂 Ďakujem ❤️

Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moja púť začína