Crossfit Redoubt Summer Team Challenge 2015

Sobotu  8.8.2015 sme mali namierené do Nových Zámkov na letné tímové závody. Tími sa skladali z 2 mužov a 2 žien. U nás som to bola ja, Kamča, Mates a Peťan. Už v sobotu sme tam šli dobre naladení, nemali sme žiadne očakávania, išli sme si to hlavne užiť. Súťažné wodka zverejnili už o týždeň skor, tak sme ako tak vedeli na čo sa pripraviť.

Angličáky ..plávanie ..trh ..beh... wodká boli nasledovné:

Prišlo 42 tímov, každý tím obsahoval 4 členov, čiže 168 atlétov bolo rozdelených na 7heatov . To znamená, že v každom heate bolo 6 tímov. Náš tím bol nanešťastie hneď v prvom. Najskor sme bedákali, a boli naštvaní, ale nakoniec sme museli zhodnotiť, že bolo super to mať hneď za sebou a pak už sa len pozerať na ostatných :) Dosť sme sa obávali angličákov, a hneď po nich plávať...ale nakoniec to celkom šlo :) 

Šla som v poradí ako posledná, čiže som mala dosť času ako tak pokukať ostatných jak to zvládajú, ale taktiež stresovať. Predo mnou šla Kamča, angličáky vypadali na pohodu, dokonca aj plávanie v jej podaní...tak som si začala veriť viac. 

Angličáky sa fakt dali, kedže sme u nich nemuseli vyskakovať, len sa narovnať, čo ušetrilo dosť síl. Akonáhle som ale počet 30 angličákov pokorila a mala skočiť do vody začal boj o nádych :-D Skočila som šipku, a hneď musela s hlavou von, fakt nešlo dýchať kľudne, skúšala som ešte zo 2-3x plávať kraula s hlavou pod vodou, ale bohužial vždy som sa napila... čiže hlava von z vody, a kraul nad vodou :-D nevadííí... snažila som sa čo najviac splývať s vodou a celkom mi to šlo, neviem prečo som si vlastne nasadzovala okuliare, keď mi boli k ničomu, no nevadí.. posledných 10m bolo kritických pre stehná, ale doplávala som a mohla sa konečne vydýchať :) 

Zvládli sme to ako tím za cca 8minút. Pri tomto wodku som bola dosť zarazená, koľko ľudí z ostatných tímov nevedelo plávať. Pak sme mali pauzu 2 hodinky a čakali na wod 2. 

50 metrový bazén, v ktorom sme plávali a ihrisko na šprinty

Semifinále a selfie pri povzbudzovaní :) 

Snatch, tzv. trh je technicky náročný cvik. Bála som sa ho, moja maximálka bola 36kg, ale nebola som na vzpieraní pekne dlho, čiže som sa obávala, či som to nezabudla :) Skúšali sme si to s deckami na rozcvičovacom ihrisku, šli sme s Kamčou po 30tku, nech sme si isté, že dáme aspoň základnú váhu a pak nás už začali zvolávať.

Mali sme stanovište číslo 1, hneď okolo kopa divákov, z toho som bola pred začiatkom brutálne nervózna, ale pak jak to vše začalo som to absolútne nevnímala :) Musím pochváliť náš tím, mali sme najlepšie zvládnutý timing.. striedali sme sa ako hodinky, fak na jedničku s hviezdičkou. Najprv sme šli my dve s Kamčou, mali sme rovnaké váhy vždycky, čiže sme to mali jednoduché, spočívalo to v tom, že ste mali na zemi olympijskú osu, a pak kotúče roznych váh, od 2,5 do 20 kg, naložili ste si na osu kolko chceli a pak ste tú váhu museli dostať nad hlavu trhom. 

Trh vypadá takto, je to fakt dosť náročný cvik, treba ho pilovať neustále, aby ste ho technicky správne zvládali

Ani jeden člen z nášho tímu nešiel trh do drepu, nejak sme sa ho báli, všetci sme to šli do poweru, to znamená, že tu osu dostaneš nad hlavu, ale nie si priamo v drepe, čiže do vystretých noh. Tu som so sebou najviac spokojná, lebo som trhla svoje PR(Personal record) a to 40kg :) Myslím, že by som mohla zvládnuť ešte aj o 2 kilá viac, a keby som to šla do drepu tak tiež :) No musím chodiť vzpierať a viac drepovať :) 

Za 6 minút sme mali každý z nás nájsť svoju maximálku, a pak sa do 1minúty presunúť na trávnaté ihrisko a pripraviť sa na beh. Najprv šli chalani, pak Kamča, a ja. 200m sa zdalo byť celkom ok, a myslím, že sme to zvládli perfektne :) 

Celkovo sme sa umiestnili na 25. mieste, čo je fakt skvelé ohladom k tomu, že sme si to šli len užiť :) 

Náš tým :)

Ostatné zážitky počas víkendu

Na tú jednu noc sme boli ubytování v chatkách, ktoré boli predtým občerstvovacie búdky. Bolo ich vedla seba tak zo desať, každá pre 4, od nás z Brna tam bolo ubytovaných zo pať tímov . Pred poslednou chatkou bol aj gril, čiže sme sa večer vzali, šli nakúpiť do tesca klobásky, uhlíky, zeleninku, ja samozrejme tökmag (tekvicové semienka nelúpané), a pivká. Tak sme si tam grilovali, kecali, smiali sa, predpovedali čo bude na závodoch. S Jarynkom, našim trénerom v Brne, ktorý pochádza práve z NZ, sme pak vysvetlovali Čechom, že ten guľáš čo poznajú, vobec nie je guľáš. Chudáci aj tak to nepochopili, a stále sú v domnnienkach, že ten ich je ten pravý guľáš. No čo, my skúsení, vieme kde je pravda :) Maďarský guľáš je ten pravý, aj na závodoch sme ho dostali, a ja som sa mohla len rozplývať a spomínať. S ocinom a rodinou sme často varili guľáš na ohni, veľa maska, zemiakov, papriky, korenia, tá voňa bola dokonalá. 

Okolo jedenástej sme sa pobrali spať. Ja som s Kamčou mala manželskú posteľ a chalani spali samostatne. Najhoršia vec čo sa mohla stať bola tá, že som si zabudla špunty do uší, a samozrejme, že chalani chrápali. Teda hlavne Mates. Neležala som v tej posteli ani pol hodinku a už začal :)  Tak som počkala ďalšiu pol hodinku, či ho to neprejde, otočil sa na druhý bok, chvíľku stíchol, ale pak znova :) Čiže som prešla na svoj plán B. Vzala som paplón, deku, vankúš a šla si ľahnúť von na trávu, pod jednu veľkú brezu, vedla mňa bolo golfové ihrisko. Z chatiek na mňa nešlo vobec vidieť lebo tam bol hustý krík, čiže som mala aké také "súkromie". No to bola noc! Ľahla som si na paplón a prikrila sa dekou, sledovala hviezdy, počúvala cvrčkov...znie to krásne..ale! Furt po mne niečo liezlo..chrobáky, pavúky, všelijaká háveď a to som mohla byť rada, že toto leto nie je veľa komárov. Lietali nado mnou netopiere..no pri pomyslení, že mi pristanú vo vlasoch, som fakt bola celú noc v strehu. Vždy som zalomila tak na 20minút a pak ma zobudili, strašne nízko nad trávou lietali.. Bála som sa aj, že príde nejaký potkan a bude sa chcieť pritúliť ku mne pod perinu. Furt som kukala pod kríky či sa tam niečo nehýbe. Takto som sa celú noc budila, a od pol piatej som už len počítala minuty kedy konečne začne ráno. Po piatej ma už nebavilo ležať, tak som sa šla prejsť po celom kúpalisku. Najprv som šla k bazénom, jeden chalan tam fotil a natáčal videá, kvoli závodom, tak som ho sledovala, mal aj takú helikoptéru s ktorou natáčal vo výškach. Videla som jeden z najkrajších východov slnka, pozorovala som ho asi 20minút, pak za mnou došiel ten chalan, že či by som sa mohla posadiť na lavičku, že aké mám tričko, mala som na ňom vzadu "Athlete", takže bol nadšený, tak som sedela a on fotil východ slnka so mnou :) Potom som sa pohojdala na hojdačke na detskom ihrisku a pobrala sa naspať k chatkám. Nechápem jak som pak mohla zvládnuť celý deň. Adrenalín asi spravil svoje :)

Východ slnka v Nových Zámkoch

Moje drahé kamošky z Komárna sa na mňa došli pozrieť :) Majka a Lydka. Síce ma nevideli závodiť, ale aspoň sme pokecali a kukli spolu finále. Rada som ich zase videla. Sú to úžasné baby! Vždy zhodnotíme situáciu v Komárne a Zlatnej na Ostrove, kto už má deti, kto nemá, kto sa vydal, kto sa rozišiel. Ja a Lydka sme totiž, ešte jak som žila na Slovensku, hrali spolu hádzanú. Takže máme spomienok až až :) Chcela by som si raz urobiť predlžený víkend, a prísť do Komárna, poprechádzať sa v Novej Stráži, pozrieť sa na náš starý domček, dedinu, dať si zmrzlinu, kuknúť sa do mojej školky, k Dunaju, pozrieť sa na naše staré skrýše, či ich už nezaplavila voda. Ísť s Lydkou na tréning do Zlatnej, zvítať sa s babami, a večer ísť bulizni na diskotéku, a pak sa pohrať s malými detičkami od Majky :)

Zlatíčka - Majka a Lydka :) 

Plánov mám hromadu :) Každopádne to bol vydarený víkend, oddýchli sme si, zazávodili. Niektoré závody ma strašne zdeptajú, zistím aká som nemožná, čo všetko ešte neviem, aké mám slabé nohy...No tieto ma skor nabudili, tak som za to rada, že ma to zas dostalo do tej správnej nálady :) Teším sa na ďalšie trénigy a dúfam, že sa budem stále len zlepšovať.

S úsmevom na tvári ... Vaša Anička :)