Byť single či nebyť, to je otázka

V poslednom čase sa ma veľa ľudí pýta na to, prečo nemám priateľa, frajera, kluka...

Hm..dobrá otázka, kladiem si ju čoraz častejšie aj ja sama :)

Som mladá baba, trúfam si tvrdiť, že aj pekná, vtipná, športovo založená, viem sa o seba sama postarať, som veľmi priateľská a usmievavá osoba. Dokonca viem aj variť a upratovať a ako velké plus je, že rada žehlím! No kto by ma nechcel? :-D No očividne nikto! :-D :)

Neviem čím to je. Myslím si, že sa nachádzam v určitom období, kedy by som mala poznávať viac samú seba, a zdokonalovať sa, premýšlať na sebou, nad tým čo chcem robiť v budúcnu, nad tým čo ma robí štastnou. Proste sa zamerať na seba... a až sa náhodou objaví potenciálny nápadník, tak byť pre neho tou najlepšou osobou. Mám plno kamarátok, ktoré su taktiež samé. A pritom sú to strašne úžasné baby! Krásne, bystré, srdiečko na správnom mieste, milé, inteligentné, s pokorou.. až mi je smutno z toho, že my proste nemáme komu dávať lásku a pozornosť. A verím tomu, že by každá jedna z nás vedela rozdať toľko lásky, až by dotýčný praskol.

Jediné čo nám ostáva, je rozdávať tú lásku okolo nás...ľudom, na ktorých nám záleží, rodine, priateľom, zvieratkám, starkým. Lebo to čo dáme, sa nám aj vráti. Možno nie hneď, ale raz určite.

Človek by mal vedieť byť šťastný sám so sebou, to je hlavné ...pokiaľ to nedokáže, ako by mal zvládať byť s niekým? Zažila som to na vlastnej koži, v určitom období svojho života som sa strašne "hľadala". Tým jak som sa trápila a nevedela čo so sebou, hľadala niečo čo by ma vnútorne obohacovalo, čo by mi aspoň trochu dávalo zmysel, tým moj vzťah strašne trpel, nedalo sa v ňom dýchať. Samozrejme to skončilo rozchodom, kto by predsa chcel byť s holkou, ktorá sa nedokáže "usmievať"? 

Odvtedy som prešla hodný kus cesty...cesty k lepšej, sebavedomejšej Aničke, dokonca mám aké také tušenie kam sa ďalej uberať, čo by ma mohlo v budúcnu baviť a čím by som sa mohla živiť. Síce to má niekedy len také zahmlené obrysy...ale má to aspoň obrysy...buď časom získajú celistvý tvar, alebo vyblednú a objavia sa nové :)  

Mám ciele, niektoré su vzdialené, a niektoré krátkodobé... dúfam, že sa mi každý moj cieľ, sen raz splní, ale nevidím dovod prečo by nemal.. vždycky je to len o tom ako si nastavíš svoje priority. :) 

No naspať k téme...byť single :)

• Nevýhody 

Najviac mi chýba túlenie, objímanie, byť s niekým len tak a smiať sa na blbostiach, šaliť sa ako malé deti, zaspávať v objatí, držať sa za ruku, dostávať kvetinky, podnikať zaujímavé výlety, zdielať názory, pocity...vlastne všetko.

• Výhody

Možem si robiť, kedy chcem, čo chcem. Svet je slobodný a ja som voľná ako vtáčik :) Nemusím nikomu nič vysvetlovať kam idem, kedy idem, prečo idem. Nemusim riešit čo si vezmem vtedy a vtedy na seba, nemusím riešiť, že mám PMS a musím sa kvoli tomu krotiť, lebo inak by sa dotyčný naštval alebo urazil :-D 

Hm ale momentálne vlastne vidím viac nevýhod ako výhod ... už by to chcelo nejakého priateľa :)

Možno niekoho napadne otázočka: Však sa okolo Teba musí v tom gyme na crossfite toľko chlapov motať? Však v škole máš určite veľa pohľadných spolužiakov? Však si pekná, určite Ti musí vypisovať veľa chlapov?
Áno, možno na tréningoch stretávam veľa chalanov, a áno aj v škole mám kopu spolužiakov, ale napadá ma táto otázka: Vieš aké ťažké je nájsť človeka s ktorým by si bol ako najlepší kamarát, rozumel si vo všetkom a videl ho aj v takom svetle, aby mohol byť viac ako obyčajný kamarát?

Toto je na tom najťažšie, stretla som už pár mužov, ktorí o mňa mali záujem, možno som aj ja prejavila trochu naoplátku...ale pak po čase zistím, že to nie je to čo chcem a dám od toho ruky preč, lepšie je byť sama, než sa pak trápiť vo vzťahu, ktorý Vás po akejkoľvek stránke nenaplňuje.
Nemám rada ľudí, ktorý sú s niekým, ale stále na niečo nadávajú, že ten ich partner nie je taký a taký, že nerobí to a to, a že už nie sú šťastný... prečo potom vytrvávajú v takom vzťahu, keď už ten vzťah očividne nesplňuje to čo by mal?
To je len mrhanie času, jak toho druhého tak Vašeho. Ale každý takýto vzťah, každý človek čo nám vstúpi do cesty nás vždy nakoniec posunie ďalej, k tomu pravému protejšku hlavne, a o to viac si pak toho druhého budeme vážiť.

Čítam si občas články Firstclass od Petra Casanovy. Je to pán, ktorý má neskutočný prehľad, vždy napíše článok, v ktorom sa aspon malinko nájdem. Dokáže motivovať, naviesť na iné myšlienky, iné cesty. Raz mu napíšem majl :) Ešte neviem presne o čom a tak, ale určite mu poďakujem :)

Život je o ľuďoch a o Vás samotných zároveň. Jak k životu pristupujete, k ľudom hlavne, tak sa Vám to vráti... pokial rozosielate na všetky strany úsmevy.. skor či neskor sa Vám vrátia :)  Raz by som chcela žiť v zemi, kde sa ľudia usmievajú, a nezáleží na tom, koľko majú peňazí alebo aký veľký barák majú, budú šťastní so svojim životom, a to poznáte hneď, mohlo by to byť u mora a kde by bolo veeela slniečka :)
Tam mať svoju rodinku, pestovať zeleninu a ovocie, mať milovaného muža po boku a radovať sa z každodenných maličkostí. No jo zas snívam :)  ale prečo nie, že?

Naspať k tomu úsmevu. Raz mi jeden kamarát povedal: "Nemrač sa, pretože nikdy nevieš kto sa do Tvojho úsmevu zamiluje!" :)

Takže milé dámy, nahodíme úsmev a pojdeme svojmu šťastiu naproti! :)

Krásny slnečný deň!

Anička