O tom ako pre mňa pohyb začal byť "chlieb náš každodenný" :)

Ach .. ako ja milujem tú roznorodosť športových aktivít, ktorým sa v posledných týždňoch venujem. :) Celý svoj život som športovala. Od svojich 7 rokov som hrala hádzanú. Hrala som ju celých 13 rokov, než som sa presťahovala do Brna kvoli škole, a pak to nejak upadlo. Potom som asi 2 roky nerobila nič, teda skoro, občas som si zašla zabehať, alebo na rozne skupinové hodiny, zumba, spinning, bosu a podobne. Potom som začala chodiť na kondičný box, to ma bavilo, vybit si zlosť :-D No a potom som narazila na crossfit, a postupom času mi dával stále vačší zmysel, takže som pak presedlala na cross úplne. To bol pre mňa prvotný impulz, aby som sa k pohybu v mojom živote vrátila. A čo bolo tým druhým?  Rozhodnutie prihlásiť  sa na Masarykovu univerzitu, na Fakultu športových štúdii.


Veľmi dobre si pamatám svoje prípravy na praktické prijímačky. Mali sme prijímačky zo štyroch disciplín: plávania, basketbalu, gymnastiky a atletiky. Celej svojej príprave vďačím hlavne kamarátovi Michalovi, pomáhal mi s atletikou, naučil ma plávať, dohodol mi trénerku gymnastiky. Porozprávam Vám o tom teraz postupne (a Miškovi moc moc ďakujem; bez Teba, by sa mi moj sen nikdy nezdal bližší :) )



Čo sa týka gymnastiky, tak mi Michal dohodol trénerku Jarku, ktorá ma mala naučiť stojku a salto a rozne povinné prvky na prijmačky. To bolo trápenia...doslova horor pre mňa! Začala som sa pripravovať asi 2 mesiace pred prijímačkami, čo fakt nie je veľa. Naučiť začiatočníka ako som ja, základné gymnastické prvky, bolo náročné. A tak som jeden a pol mesiaca každú sobotu jazdila do Velkých Pavlovíc (odtial pochádza Michal). Bolo to okolo 6 tréningov, niekedy aj dvoj-fázových. Gymnastiku s Jarkou som mala vždy dopoludnia, 2 hodinky. Učila ma stojku do kotúľa, vzpory drepmo, ležmo, lastovičku, cval, dialkový skok, hviezdu, a premet. Práve s premetom som mala najvačšie problémy. Doležité ale je, že som sa za tých pár týždňov ako tak stihla pripraviť, síce premet som stále robila s pádom na zadok, ale šla som do toho s tým, že aj keby mi to nevyšlo, nejaký ten bod za snahu mi dajú. Dalo sa získať dokopy 10 bodov z gymnastiky. Bola som velmi sklamaná, keď mi pani oznámila, že som získala len 3 body. Na hodnotenie boli velmi prísni, strhávali body za všetko, čo i len malú chybičku. Okamžite po hodnotení som to volala Jarke, tak sme si posťažovali a ukludňovala ma, že to nevadí, nech sa sústredim na ďalšie výkony. Body som našťastie dohnala v atletike a basketbale. (Ďakujem Jarka za všetku Tvoju pomoc :o)

V atletike sme mali behy 800 m a 60 m. Dopoludnia som teda v soboty mávala gymnastiku, pak chvilku pauza a šli sme von behať na ovál. Michal trénuje malé kluky fotbal, a kričať teda vie :-D Behali sme 4x200 m, ďalšiu sobotu zas dačo iné, už si to moc nepamatám, ale viem, že Míšo na mňa kričal, a ja nemám rada kričanie, kto by to vlastne mal rád. No niekoho to može napumpovať do neskutočných výkonov, ale ja asi potrebujem iný prístup :-D Ale snažila som sa to je jasné! Na prijímačkách som v šprinte dopadla vyníkajúco. Šprinty ma vždy bavili, v hádzanej som v tom bola medzi najlepšími, a tu tomu nebolo inak :) Lenže ta osemstovka, vobec! To je beh, kde musíte mať aj nejaké tempo, keď chcete zabehnúť dobrý čas, nemožete šprintovať, bo by ste po 100 m odpadli, ale ani behať pomaly ako pri 12- minutovke. Pamatám si, že ten deň stálo počasie fakt za figu, pršalo, fúkal vietor, zima bola, a my sme tieto behy absolvovali na velkom atletickom štadione. Dlhý beh sa mi bežal strašne zle, fúkal protivietor,a zle sa mi dýchalo, ale nejak som to dobehla až do ciela. Z aletiky som myslím mala 7 bodov.

Basketbal bola disciplína, kde som si verila najviac. Keďže som hrala hádzanú, pohyby s loptou mi nerobia žiadny problém, to som netrénovala vobec, a získala 8 bodov.

Plávanie bola kapitola sama o sebe. :) Plávať som nikdy nevedela, akože keď ma niekto hodí do vody, tak samozrejme sa nepotopím, ale jednalo sa vždy len  o také plácanie, nejaké prsia, zmiešané s kraulovými štýlom, alebo plávanie ala pes. No keby som takéto plávanie predviedla na prijímačkách, asi by som sa mohla rozlúčiť s nejakou univerzitou :) Začala som stresovať a premýšlať na koho sa obrátim, kto ma naučí plávať. A tu príde Michal na scénu, v prvom rade som sa s ním chcela dohodnúť len na tej gymnastike, lenže on mi nakoniec pomohol úplne so všetkým. Hneď navrhol, že ma naučí plávať, že máme síce velmi málo času, ale keďže som športovala celý svoj život, a som šikovná, tak že to pojde. Chodili sme plávať do Břeclavi, bol tam obyčajný 25m bazén. Takže každú sobotu som mala gymnastiku, atletiku a nakoniec bazén. Boli to pekne náročné soboty, vždy som došla domov totálne zničená. Prvú hodinu plávania mi Michal požičal plávacie okuliare, lebo svoje som samozrejme ešte nemala. Na druhý tréning už sme sa stavili do Sportisima a kúpili aj okuliare, aj plávaciu čiapku. Ako prvé čo ma Michal učil, bolo dostať hlavu pod vodu a nezblázniť sa :) Fakt som sa bála byť pod vodou, myslela som si, že sa udusím, bála som sa otvoriť oči pod vodou, aj keď som mala okuliare na sebe. Tak som sa učila, ponárať do vody, vydychovať vzduch, otvárať oči vo vode a hlavne nepanikáriť. Michal ma dokázal ani nie za jeden mesiac naučiť plávať kraula. Najťažšie bolo sa naučiť vytáčať hlavu do boku pri nádychu, mať prsty na rukách u seba pri ponáraní rúk do vody a vydržať tak uplávať celú dĺžku. Zo začiatku to bolo trápenie, ale keď som si na to zvykla, na to všetko nové, išlo to, pomaly ale išlo. A tak som sa hrdo mohla postaviť na stupienok pri bazéne na prijímačkách, skočiť šipku do vody, a plávať kraula čo mi sily stačili. Z plávania som dostala 7 bodov.

V deň prijímačiek so mnou moj tréner Michal nemohol byť, mal zápas so svojimi deckami. Bolo mi to ľúto, lebo si viem živo predstaviť ako by na mňa kričal na celom tom štadióne pri tej osemstovke, a ja by som mala aj o minutu ak nie viac, lepší čas :-D Nechcela som byť na to všetko sama, potrebovala som psychickú podporu, tak som povolala svojho bývalého spolužiaka a zároveň najlepšieho kamaráta Huga :) On sa tam postaral o to, nech beriem všetko s úsmevom, postaral sa o to, nech som po každom výkone v pohode, nasmiali sme sa a som veľmi rada, že tam bol so mnou práve on. Ďakujem Ti! :) 
Najkrajší moment bol, keď som sa dozvedela, že ma prijali. Aj slzy sa mi do očí drali. Hneď som volala Miškovi, Jarke, Hugovi, všetkým možným, ktorý u mňa vtedy stáli a pomáhali mi. Bola som nesmierne pyšná sama na seba, že som to zvládla, a nevzdala sa.

Momentálne si užívam druhý ročník  na fakulte športových štúdii. Dovolila by som si tvrdiť, že tieto roky budú patriť k tým najlepším v mojom živote. Káždý jeden piatok v škole si užívam, mám skvelý kolektív, úžasné spolužiačky, všetci stojíme vždy pri sebe, pomáhame si, je strašná sranda na hodinách. Je nás asi 18 z toho sme 4 dievčatá. Chalani sú moc radi, že majú v ročníku aspoň pár dievčat :) Teda dúfam, že sú radi. Terajší prváci nemajú totiž žiadne baby. Som veľmi rada, že som si vybrala túto cestu, a že mám okolo seba samých úžasných ľudí, s ktorými prežívam šťastné chvíle :)


Čomu sa venujem posledné mesiace?

Gymnastika
Mám veľké šťastie, že žijem v Brne a že tu máme jednu z najlepších a najvybavenejších telocvičieň v republike. Je to obrovská miestnosť plná makučkých molitanov, velkých trampolín, kobercov s pružinami, desiatky žineniek, proste fakt veľká kopa gymnastického vybavenia. Som moc rada, že vďaka crossfitu som narazila na Honzíka. Honzík je jedným z trénerov práve v tejto velkej telocvični. Asi pol roka trénoval aj v našom gyme gymnastiku. Vďaka nemu som sa naučila robiť stojku o stenu, zoznámila sa s kruhami, a prestala som gymnastiku vnímať ako tú najhororovejšiu aktivitu, hlavne keď ste dole hlavou. Pomáhal mi aj s prípravou na zápočet z predmetu Sportovní gymnastika. Učil ma cviky na hrazde, učil ma hviezdu, stojky, kotúle. Zápočet som zvládla. A teraz sa budem mocť vrhnúť na veci, čo sa chcem naučiť už nejakú dobu. 


Plávanie
Odkedy som sa naučila plávať tak ma plávanie nesmierne baví. Zvládam už aj na jeden nádych 4 zábery paží, tento semester máme predmet Plávanie 2, v ktorom budeme musieť zvládnuť zaplávať na čas 400m kraulom, tak musím pridať ešte jednu tréningovú jednotku plávania do svojho týždňového programu. Plávanie nenatrénujete žiadnymi inými aktivitami, proste musíte chodiť plávať :)


Crossfit
Crossfit je stále pre mňa velkou výzvou a obrovským hnacím motorom. Hlavne moji drahí Eliťáci :) Vďaka nim je každý tréning o tisíc percent lepší. Keď máte partu ľudí, ktorí vám sedia humorom, povahami, vášňou pre sport tak je to zaručená spokojnosť a časté úsmevy na tvárach. A to, že tam potíte krv, bolí vás totálne všetko a jediné čo chcete je koniec wodka (workout of the day), je už len vedľajšia činnosť. :)


Hádzaná
Behom pol roku čo už hrám za Ivančice hádzanú sa moje vnímanie hádzanej dosť zmenilo. Zo začiatku mi trvalo nabehnúť zas na systém, tréningy, beh, zápasy, lopta. Taktiež mi trvalo si zvyknúť na kolektív. Baby sú úžasné, každá jedna, ale mne vždy dlhšie trvá zvyknúťsi. Zvyknúť natoľko, aby som sa cítila uvolnene. Keď sa cítim uvolnene, tak som spokojná, a keď som spokojná, viac si verím. Každý jeden tréning si teraz užívam, a zápasy tiež. Nestresujem sa, nemám nejaké myšlienky, že budem totálne otrasná. Hrám, bránim, strielam...je to skvelé. Akurát mi vadí, že stále mi chýba taká tá odvaha, že vezmem veci do svojich rúk a budem mať za zápas 20 striel na bránku. Aj keby som z tých 20 striel dala 10 gólov, šak čo, 10 gólov za zápas je super výkon, teda pokial sa zápas vyhrá :) To by som si moc priala, byť  "vodca" a nebáť sa vziať zodpovednosť na seba. No v budúcnu sa na to zameriam :)



Pohyb
Čo znamená vlastne pohyb? Pre niekoho to može byť obyčajná chodza, pre iného zase športová činnosť. Pohyb je všetko čo robíte, aj keď sa škrabete na ruke tak vykonávate pohyb. Hýbať sa je pre zdravie strašne doležité. Ja ked nerobím nič tretí deň po sebe, tak trpím. Moje telo trpí, chýba mu pohyb. Chýba mu sa ponaťahovať, obyčajný beh. Cítim sa ztuhnutá, zrazu ako keby som prišla o všetky svaly. A potom idem na tréning a ďalšie dni ma bolí všetko (teda ako kedy), ale mám radšej bolesť formou svalovice, než bolesti z nedostatku pohybu. Aby ste u nejakého pohybu alebo športu zostali dlhodobo a pravidelne, malo by vás to baviť. Viem, že to zo začiatku može byť ťažké, že sa Vám nechce, a máte miliardu výhovoriek prečo dnes nie. Ale Vaše telo, zdravie a hlavne Vy sami sa v budúcnu za Vaše dnešné rozhodnutia poďakujete. Tak choďte von, choďte na prechádzku, choďte si zabehať, alebo si zaskákajte, pustite hudbu a tancujte. Sama to niekedy praktikujem, veľmi dobre mi to ide na Beyonce alebo Shakiru. Akonáhle ich piesne začujem, začnem sa vlniť, vrtieť a vykrúcať pred zrkadlom. A potom sa sama sebe smejem, ako blbo u toho musím vypadať :-D Lenže čo je na tom najlepšie? No práve ten moj smiech a radosť z takej maličkosti :)

Hýbte sa a smejte sa... :)

Anička





Komentáře

  1. Super pises, velmi dobre sa to cita! Je skvele mat okolo seba takych podporujucich ludi. Tak ich vsetkych odomna vybozkavaj :)

    OdpovědětVymazat
    Odpovědi
    1. Ďakujem pekne Tincsi :) Vybozkávam...to sa teda ale nezastavím :-D :)

      Vymazat

Okomentovat

Ďakujem za Tvoj komentár :)

Populární příspěvky z tohoto blogu

Pani Bakalárka, konečne!

Vianoce sa blížia :)

Deň dvanásty (streda 16.5.2019)