Camino deň deviaty (12.5.2019)

Armenteira ➡️ Vilanova de Arousa ➡️27 km

Po náročnom predošlom dni, bol spánok akýsi krátky. Nemôžem uveriť, že som chodila viac ako 9 hodín a ešte do takých kopcov. Fakt to bola riadna makačka.

Budík mi zvonil o šiestej. Pobalila som sa vcelku rýchlo a o 6:45 už vyrážala z Albergue. Bola som medzi prvými tromi ženami.

Vonku bola ešte tma, slnko nevyliezlo, a začiatok cesty viedol pozdĺž Rieky, takže som si moc neviděla pod nohy. Nasadila som si čelovku. Bola to pecka. 😁

Asi po piatom kilometri som dobehla dve prvé ženy. Naviedla som ich na správnu cestu a potom mi Ušli. Ale za dalších pár kilometrov som ich stretla zas, mali pauzu, takže som ich predbehla.

Mala som len jabĺčko od rána a nohy ma po predošlom dni dosť boleli, takže keď som narazila na prvú kaviarnicku u lesa, neváhala som ani sekundu. Teta mi dala kávu, k tomu koblih a ešte aj dzusik. Ako som sedela, zrazu sa objavila Kelly a potom aj Helene. Tak sme sa dobehli. 🙂

Malá som to skôr dopite, tak som vyrazila sama na cestu. To bola nádhera, okolo rieky, slniečko svietilo, výhľady na kopce. Počasie bolo akurát, možno slnko pieklo až moc. Nohy sa ozývali snáď každé tri kilaky. Ďalšiu pauzu som si dala na kameňoch, kde som sa posilnila orieškami a poriadne si natrela ramena krémom na opaľovanie.

Šlapala som aj do mierneho kopca, krútila som hlavou a nechápala, ako som to mohla predošlý deň zvládnuť. Ďalšia pauza bola u kostolíka, tie nohy fakt tak boleli, že som sa vždy musela vyzut z topánok, dat chvíľu pauzu a pokračovať.

Zas som prešla pár kilometrov a potom si dala pauzu v bare Mississippi. Objednala som si Kas, môj obľúbený. Je to niečo ako fanta. A ujo mi ešte dal do malej mističky rizoto. Tak som krásne poďakovala a pustila sa do toho. Hrala mi tam práva španielska hudba, až sa mi chcelo tancovať. 😁

Už som sa blížila ku koncu, následovaly posledné asi 3 km. Boli ako vždy nekonečné. Lenže zrazu sa predo mnou vynoril oceán a plaze. A ja som len fotila a kochala sa. Tešila som sa strašne na to, ako nechám batoh na ubytovni a vyrazím na pláž sa okúpať.

Ubytovňa to bola v športovej hale na poschodí. Celkom pekná za 6 eur. Hodila som veci na posteľ, vzala len to potrebné a upalovala naspäť na pláž.

Po ceste som ešte stretla Kevina Taliana ako si vychutnáva chobotnicu. Ochutnala som ju potom neskor večer od dievčat, ale poviem vám, to nie je nič pre mňa. 😁

Došla som na pláž, vyzliekla sa do spodného prádla (kto by sa ťahal s plavkami, že 😁)a šup do vody. Bola příjemne osviežujúca. Okupala som sa ešte tak zo 5 krát. A pobrala sa naspäť do ubytovne. Tak som si dala sprchu, vytiahla spacak, aby som s tým už večer nemala starosti a šla som hľadať miesto na večeru.

Chcela som rybu, no nemali ju v restike, tak som si dala kuracie stripsy so zemiakmi. Ku každému jedlu tu dávajú pečivo, kúsok bagety. To je tak dobré!

Najedla som sa, posedela ešte s babami a šla chytať západ slnka. Milujem západy slnka spojené s oceánom. To je niečo neopísateľné.

Ako slnko zapadlo, strašne klesla teplota. Tak som šla naspäť na izbu, ľahnúť a písať o dni predošlom.

Další den bol za mnou. Uteká to ani neviem jak, kiežby sa dal zastaviť čas. Síce už by som si rada vypila kávičku s mamkou a ockom a sestrami. 😁 (Ltbtmt csalad)