Ganzerka's blog

Je nedeľa večer, prvý november 2015, mala by som ísť spať, bo ráno vstávam do práce. Ale mám ešte hlavu plnú myšlienok. Myšlienok o živote, o povinnostiach, o samote, o priateloch... Mám teraz potrebu viac zdieľať seba..tento týždeň bol náročný, zháňam si novú prácu, čiže kolotoč posielaní CVčiek začal, je to nonstop o tom istom, kukať po nete na nabídky a ozývať sa...Mám zájem o takú a takú pozíciu..budem sa tešiť na osobné setkání..  Celý týžden bol o tréningoch, každý deň. Pondelok som bola na crossfite v elite gyme, Vládík nám pripravil moje neoblúbené wod 5kol z takých a takých cvikov...takéto wodka neznášam, je to strašne zdlhavé a ako keby to nemalo konca, ale pak sme si dali OHS balance, videjko možete vidieť na mojom instagrame tu  alebo facebooku, to ma bavilo..niečo nové :)  V utorok som bola na hádzanej, tréning o ničom, bo nám chýbala brankárka, čiže tréner nám naordinoval prihrávky, a to nám vobec nešlo, ani obyčajné presné prihrávky zo spojky na ...

Som nervózna, veľmi nevózna! Prečo? Dneska ma čaká moj prvý ligový zápas v hádzanej! Áno, vážne som sa na to znova dala :)   Budem hráť 2.ligu za Ivančice. V utorok som tam bola na prvom tréningu. Bolo to fakt zvláštne, spomienky sa vracali. Baby ma prijali úplne v pohode, daktoré som poznala z Bohuníc, tréner mi navrhol nech si tykáme, že si tyká s každou z týmu. Najprv sme sa rozbehali, rozcvičili, rozhádzali, rozstrielali brankárku, potom sme skúšali nejaké signály, hru dve na dve a potom do konca tréningu hrali priateľský zápas proti dorastenkám Ivančic. Tréner ma nechal hrať najprv na pravej spojke a potom ma dal na strednú, kde mi to vyhovovalo viac. Vobec som si neviedla tak špatne, a dala pár golov, v obrane taktiež nie najhoršie. Na strelbe  ale budem musieť zapracovať. Hlavne s umiestňovaním. Ale myslím, že to časom príde. 

Už pekne dlho som nenapísala žiadny článok, nezdielala žiadne svoje myšlienky a postrehy. Jeden z dovodov je ten, že som nemala absolútne náladu na písanie, ďalej mi prišlo, že nemám o čom písať. Koho by bavilo furt čítať len o tréningoch a o dňoch, ktoré mi pripadali obyčajné a stále rovnaké. No stále je o čom písať, každý deň je iný a stane sa toľko vecí. Ale akosi som nemala chuť a ten správny popud o dačom napísať. No po posledných dvoch dňoch mám toho v hlave strašne moc :) Zase mám taký pocit, že sa niečo deje preto, lebo som si to v hlbi duše už dlho priala..akurát ten čas nastal až teraz. A prečo by som nemala povedať výzvam, ktoré mi idú naproti veľké ÁNO! :)