Aký bol posledný októbrový týždeň?

Je nedeľa večer, prvý november 2015, mala by som ísť spať, bo ráno vstávam do práce. Ale mám ešte hlavu plnú myšlienok. Myšlienok o živote, o povinnostiach, o samote, o priateloch...
Mám teraz potrebu viac zdieľať seba..tento týždeň bol náročný, zháňam si novú prácu, čiže kolotoč posielaní CVčiek začal, je to nonstop o tom istom, kukať po nete na nabídky a ozývať sa...Mám zájem o takú a takú pozíciu..budem sa tešiť na osobné setkání.. 

Celý týžden bol o tréningoch, každý deň. Pondelok som bola na crossfite v elite gyme, Vládík nám pripravil moje neoblúbené wod 5kol z takých a takých cvikov...takéto wodka neznášam, je to strašne zdlhavé a ako keby to nemalo konca, ale pak sme si dali OHS balance, videjko možete vidieť na mojom instagrame tu alebo facebooku, to ma bavilo..niečo nové :) 

V utorok som bola na hádzanej, tréning o ničom, bo nám chýbala brankárka, čiže tréner nám naordinoval prihrávky, a to nám vobec nešlo, ani obyčajné presné prihrávky zo spojky na spojku. Najviac ma štvalo to nesústredenie, sranda, ja som zvyknutá na disciplínu počas tréningu a vadilo mi, že si tréner nedokázal vydupať poriadok a baby sa tomu hlavne rehotali, jak im to nešlo, narozdiel od toho, aby to brali vážne. Čiže celé to stálo za prd. Ja som žial cítila to svoje koleno tak som sa do toho nemohla ani pustiť na sto percent. 

V stredu ráno sme mali týmový tréning s chalanmi čo s nimi pojdeme za mesiac na závody v crossfite. Tréning bol fajn, najprv sme si zavzpierali, vzpieranie mi robí poslednú dobu problémy, bojím sa osy, váh, mám pocit, že mi to absolutne nejde, a keď aj spravím niečo dobre a pekne...tak sa okamžite zase hodím na dno, lebo vidím jak sú ostatní lepší než ja.. :( Poobede sme šli s Kamčou do Obřan si zavzpierať. Myslela som, že si spravím náladu z rána, ale bolo to ešte horšie, mala som aj moment, že som myslela, že sa tam rozplačem..Kamča spravila za tie tri mesiace čo vzpiera toľko práce, strašne pokročila..a ja jej to moc prajem :)  Len pak vidím seba, jak sa zas a znova trápim s váhou 30kg, a bojím sa ísť vyššie, príde mi ako keby som sa vrátila do minulosti a začínala od nuly.

Vo štvrtok som šla na gymnastiku do elite gymu. Robili sme cviky na kruhoch, stojky, hrazdu..bolo to fajn, len stále som slabá, a už sa tak dlho učím chodiť po rukách a stále to neovládam. Ale je pravda, že sa tomu nevenujem dostatočne, aby mohli prísť výsledky. 

Piatok to všetko totálne zaklincoval, v škole sme mali Gymnastiku, ten pán profesor vzbudzuje dosť rešpekt u mňa, prvú časť hodiny sme robili na hrazde veci typu výmyk, toč, podmet, a neviem čo všetko, na zápočet mu budem musieť predviesť všetko dokopy za sebou, a ja sa týchto vecí tak bojím. Pak sme prešli na stojky, kotoule, hviezdy, přemety, skúšali sme to na žinienku, a pak aj do molitanov, a jeden takýto dopad mi dokaličil niečo v kolene. Zrazu mi tam křuplo a skoro som sa naň nepostavila. Síce som to rozchodila, ale mala som to na druhý deň opuchnuté a bolela ma šlacha vzadu na kolene ako keby smerom hore k stehnu. Tak som to nechala celú sobotu aj nedelu v klude, len mazala koňskou masťou. Zajtra si s tým pocvičím doma a uvidím ako to bude reagovať. Zatiaľ asi nemá pre mňa zmysel s tým liezť k doktorovi, keď ma vlastne nič nebolí a mám len malý opuch. 

V piatok ma ešte čakala večera s Hugom, nevideli sme sa zo 4 mesiace..tak sme sa fakt tešili na seba :) Hugo je moj najlepší kamarát, študovali sme spolu chémiu prvé dva roky než som tam skončila. Je to človek, ktorého si moc vážim. Možeme si povedať všetko, nikdy nemusím premýšlať nad tým ako mu to povedať, čo mu povedať atď, proste možem byť úplne svoja a on tiež, a je to úžasné. Pospomínali sme na staré časy, školské, aj tie diskotékové. Zvykli sme pretančiť celé rána :) 

Víkend bol oddychový..športovať som nemohla, tak som porobila aspon niečo do školy, popratala, navarila a relaxovala. Možno Vám príde, že som mala týždeň skor deprimujúci a negatívny, a že sa mi moc nedarilo.. no asi hej. Ale čo, sú zlé dni a pak dobré dni..a keďže ja som mala teraz tie horšie, čakajú ma len pekné :) Čo ma tento týždeň naučil? Že sa nesmiem porovnávať s ostatnými! A to v ničom! Každý sme jedinečný.. každý máme iné kvality.. vždy budú okolo mňa ľudia čo budú lepší než ja, a buď im to možem strašne závidieť a brať to negatívne voči sebe samej, tak ako som to brala v tú stredu na vzpieraní, alebo sa naštvať a dokopať k činom, napríklad vo forme tréningov a makaní na sebe. Dnes v sebe pociťujem strašný kľud... som tam kde som, lebo mám byť tam kde som, nemožem chcieť hneď 40kg na trh, lebo na to nie som pripravená, takisto ako nemožem chciet, aby som sa behom jedného dňa naučila po španielsky napríklad. Všetko to chce hodiny a hodiny driny, trénovania techniky, drepov s ťažkými váhami. Je to dlhá cesta, a aj keď som sa ocitla zas na začiatku nesmiem klesať na mysli a proste len pokračovať a vidieť ten ciel :) A hlavne si užívať aj tú cestu za ním... Nie nadarmo sa hovorí: Čo Ťa nezabije, to Ťa posilní. :) 
Chcem sa odnaučiť brať život tak vážne, chcem sa viac smiať, a viac sa baviť, chcem rozdávať viac lásky, chcem viac čítať, chcem drepovať neskutočné váhy, chcem byť príkladom, chcem motivovať...všetko ide len treba chcieť :) 
Tak ja utekám za svojimi snami...

Krásny večer a sladké sny. Anička

Toto ma vždycky rozosmeje :)

Ale toto ešte viac :-D  

Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Milá Mamka!

Ako som sa dostala k maďarčine

Moj prvý Ring Muscle Up