Hádzanárka sa vo mne nezaprie

Som nervózna, veľmi nevózna! Prečo?

Dneska ma čaká moj prvý ligový zápas v hádzanej! Áno, vážne som sa na to znova dala :)  

Budem hráť 2.ligu za Ivančice. V utorok som tam bola na prvom tréningu. Bolo to fakt zvláštne, spomienky sa vracali. Baby ma prijali úplne v pohode, daktoré som poznala z Bohuníc, tréner mi navrhol nech si tykáme, že si tyká s každou z týmu. Najprv sme sa rozbehali, rozcvičili, rozhádzali, rozstrielali brankárku, potom sme skúšali nejaké signály, hru dve na dve a potom do konca tréningu hrali priateľský zápas proti dorastenkám Ivančic. Tréner ma nechal hrať najprv na pravej spojke a potom ma dal na strednú, kde mi to vyhovovalo viac. Vobec som si neviedla tak špatne, a dala pár golov, v obrane taktiež nie najhoršie. Na strelbe  ale budem musieť zapracovať. Hlavne s umiestňovaním. Ale myslím, že to časom príde. 

Chcem popísať svoje pocity pred zápasom a pak po zápase. Ráno som vstala o pol 9, dala si raňajky, a pomyslela si že až okolo druhej ideme, že to je daleko. Tak som si poupratovala, vyprala dve pračky, uvarila si obed, pobalila sa na zápas. A nervozita začala stúpať. Bože, jak to je už dávno keď ma chytala takáto nervozita pred zápasom. Strach, myšlienky prečo som sa na to zas dala, šak už na to nemám, lietať po palubovke, triafať bránku. Lenže pokiaľ neprekonáme práve tento strach, nič nezískame :) Čiže sa pekne pobalím, prichystám, naštartujem pozitívne myšlienky a hor sa do boja. Dúfam, že nastrieľam aspoň 3 goly, ale to záleží aj od toho ako dlho budem hrať. No uvidíme, hlavne chcem babám pomocť. Prajem si pekný štart do novej sezóny :)

Pocity po...

Zápas bol vyrovnaný, síce sme do 10 minúty druhého poločasu viedli o 4 góly, pak sa to nejak zlomilo, spravili sme dosť zbytočných chýb a dohnali nás. Myslím, že sme aj nevládali s dychom.  Mali toho viac odtrénovaného a aj nabehaného než my. No podarilo sa nám nakoniec uhrať aspoň bod, skončilo to remízou 27:27.  Zaslúžila som sa o 2 goly, dva podstrely zo strednej spojky (čiže moj 3gólový cieľ som si nesplnila, nevadí, nabudúce doženiem) . Taktiež sa mi podarilo vylúčiť jednu hráčku na dvojminutový trest, keď ma potiahla zozadu za ruku. Myslím že som babám dosť pomohla aj v obrane. Len sa musím viac hýbať a nečakať na hráčky až sa ku mne v obrane dostanú, ale ísť im naproti a dať im riadne pocítiť, že sa ďalej nedostanú. Ale to všetko príde časom, a tréningami a vyhratím.  Vlastne som chcela písať o svojich pocitoch :) Jak som sa  vracala nočným mestom domov, uvedomila som si jak ma všetko bolí, jak mám dolepené ruky z lepidla, jaká som obitá z tej obrany a útoku, ale že sa vlastne usmievam na celý svet. Fakt som rada, že som sa odhodlala znova začať. 2. liga bude pre mňa ideálnym zpestrením. Ja som na seba strašne prísna, a vobec nie som spokojná so svojím dnešným výkonom, vlastne málokedy som spokojná sama so sebou, pokial ide o športové výkony :-D ale jeden kamarát mi povedal, aby som sa pokúsila byť so sebou po každom výkone spokojná, a má pravdu, je treba radovať sa aj z maličkostí. Takže áno som spokojná, bola som moc šikovná, ale nabudúce to bude minimálne o 100% lepšie :) :) 

Budúci týždeň hráme v sobotu doma v Ivančiciach proti "Velká Bystřice". Budem mať dosť obavy z domácej atmosféry, určite tam prídu aj diváci. Ale teším sa, strach prekonám tak ako dneska, a budem si to s babami len užívať :)

Držte nám palce! :) 

Vaša Anička