Žiť..tzn prekonávať prekážky :)

Prvých desať dní v januári roku 2016..ako by som ich zhrnula? Veľmi pestré, aktívne, prekonávajúce očakávania :)



Hneď na Nový rok sme si s deckama z Elitu dali náročný workout v podobe: 2016 Double Unders (dvojšvihy cez švihadlo). Bolo to výživné, bolestivé, ale ten pocit na konci! Skákala som to 54 minút, presnejšie 54:42, nikdy by som neverila, že to fakt zvládnem. Prvých 1200 preskokov bolo kritických, potom to už šlo :) Ktovie či sa z toho nestane naša tradícia :-D Svalovku som mala riadnu, ďalšie dva dni som chodila ako dochodkyňa najvyššieho kalibru! Po týždni som bola na tréningu hádzanej, kde sme behali, a lýtka to stále nedávali :-D Fakt ak chcete niečo na odrovnanie a napumpovanie lýtok odporúčam švihadlo! :)

2016 DU's done :)

Dala som si malé predsavzatie (i keď si myslím, že sú skor k ničomu, lebo keď človek niečo chce tak  to proste urobí), chodiť každý týždeň plávať, zatial sa mi to darí napĺňať. Dve soboty po sebe, dokopy krásnych 1300m uplávaných. Už to budú 2 roky čo som sa naučila plávať. Tým myslím, že nie len sa plácať vo vode a hlavne sa neutopiť, alebo plávať prsia s hlavou nad vodou, to isté u kraula. Už zvládam bravúrne kraula, znak, prsia tiež ujdú, a aj motýlika by som vyčarovala. Všetko s hlavou pod vodou.  Dokonca ma to aj baví, a je to pre mňa skvelý relax a vypnutie myšlienok. Vďaka Ti Miško, že si ma to na tie prijímačky naučil :)  Keby si ma teraz videl, určite by si bol na mňa hrdý!


Swimming lady :)

V pondelok a v stredu som bola na crossfite. Síce pondelok som bola len tak sa hýbať, lebo som stále nevedela chodiť, ale bolo to fajn, uistila som sa, že viem spraviť aspoň jeden striktný zhyb :) Teraz sa ich snažím cvičiť po každom tréningu, myslím si, že to je základ pre vačšinu ďalších cvikov na hrazde, alebo na kruhoch. 
V stredu som šla do Elitu na silovku, na tú nezvyknem chodiť vobec, čiže tam nebola moja parta ľudí, a neviem bola som z toho tréningu strašne sklamaná. Pomalá, slabá, nič mi nešlo. Jediná radosť boli HSPU (kliky v stojke na rukách), kippingové s poduškou pod hlavou, ale šupala som tam jeden za druhým. Zase som sa presvedčila, že je to hlavne o ľuďoch :)

Staršia fotka, ale parta numero uno :) 

Vo štvrtok som mala namierené na gymnastiku. A nie obyčajnú gymnastiku, ale tú pravú, v ozajstnom, obrovskom gymnastickom sále. Ešte teraz sa usmievam keď si na to spomeniem :) Boli sme len dve baby, tak sme mali trénera Honzíka len pre seba. Potrebovala som sa hlavne vo svojej hlave presvedčiť, že zvládnem veci na zápočet do školy. Najprv sme sa rozcvičili, dokonca skákali aj na trampolíne!! Bože, keby ste videli ten strach v mojich očiach. V takýchto prípadoch by som bola najradšej malým dievčatkom, lebo deti sa vobec neboja, len sa hrnú do nových nepoznaných vecí, pretože nemajú ani šajnu o tom, ako sa dá pri tom všetkom zraniť. :-D Ale prekonala som sa..a skákala, síce krečovite, ale tá radosť, a záchvaty smiechu :) Pokračovali sme hrazdou, tu som Honzíkovi povedala čo všetko musím ovládať: výmyk, toč, podmet. Asi budete poznať len ten výmyk, tak ja vám to nabudúce natočím, nech máte predstavu :) Bola som dosť prekvapená, že som urobila aj ten výmyk, toč je horšia vec, na tom budem musieť zamakať. Najhorší bol ale podmet, to znamená, že ste nad hrazdou,a musíte sa pomaly zaklonit a spustiť chrbát, ale popritom mať celé telo ako pevnú dosku, dostať sa pod hrazdu a ladne sa ohnúť a prehupsnúť pred ňu. No horor!! Furt som len videla jak si jebnem hlavu pri tom ohýňaní. Ale mám šikovného trénera, čiže som sa zase prekonala, najprv s dopomocou, ale potom som sa k tomu dopracovala aj sama :) Pokračovali sme na kotúle a stojky. Kotúl do roztiahnutých noh urobím, ale kotúl vzad do natiahnutých noh moc nie. Stojka v priestore je pre mňa ďalšia hororová scéna. Strašne sa jej bojím, šak tam je tolko možností pádu. Pred tým ako som na to šla, som sa musela najmenej stokrát u Honzíka uistiť či ma bude držať, ale ku koncu hodiny som bola schopná už sama spraviť stojku, zostať v nej pár sekúnd a prejsť do kotúľa. Tá moja radosť...nepopísateľné :) Všetko sa pokúsim na ďalšom tréningu zdokumentovať, nech mám pamiatku :)

Veeeľa srandy tu tento rok zažijem :)

V piatok som mala tréning hádzanej. Hrozne som sa tešila na strelbu, ale na tú si budem musieť ešte pár tréningov počkať. Keďže máme zápasy až vo februári, zatial sú tréningy takou prípravou. Čiže sme veľa behali a skákali cez prekážky. Behali sme šprinty, tie mám najradšej, ale keďže moje lýtka to moc nedávali (stále!), tak som tomu až tak nedávala. Chcelo by to zaviezť pred každým tréningom povinné preskoky cez švihadlo, skúsim to navrhnúť trénerovi. Dalo by nám to veľa, do výskoku, do rýchlosti noh. Ja sa so švihadlom stretávam často, na crossfite sa používa hodne, ale baby nie, čo je škoda.


Dnes v nedeľu 10.1.2016, sme s našou bandou šli na spoločný tréning crossu. Bolo nás dokopy 10, najvtipnejšie bolo to, že sme Elite tým, tréning sme mali v New parku, a wodko čo sme chceli ísť sme mali od chalanov z Crossfit Destiny :) Bolo to také úsmevné. Wodko bolo v pohode, najviac ma bavili T2B a burpees na konci. (Toes to bary- špičky k hrazde, Burpees- angličáky)



Čo ma naučil prvý týždeň tohto roka?

Je potreba tlačiť seba a svoje telo k prekonávaniu prekážok. Som sama sebe dokazom, že keď človek fakt chce a má veľké odhodlanie, dokáže všetko. A tak som tento týždeň stihla veľké množstvo športových aktivít rozneho druhu. Prekonala som samú seba a hlavne svoj strach či už šlo o stojku, výmyk, alebo obyčajnú trampolínu na skákanie.

Myslím, že je doležité mať v živote čo najviac takýchto stimulov. Stimulov pre osobný rast. Ten pocit po prekonaní vo vašich očiach nemožného, je božský. Vo štvrtok ako som odchádzala z gymnastiky, tak som sa v kuse usmievala. Nonstop, aj 3 hodiny po tom. A presne o toto ide, radovať sa z maličkostí, a užívať si každú chvíľku, prekonávať samého seba a cítiť sa plný života.

Zvyčajne keď robím veci z ktorých mám strach, alebo mám pred nimi veľký rešpekt, strašne mi búši srdce, ten strach tam je, ale zároveň sa hrozne teším až ho prekonám, je to adrenalín, sú to endorfíny, a keď ich raz okúsite, už neviete prestať. Preto chcem zažiť v tomto roku čo najviac takýchto chvíľ! Skúšať samú seba, kam až dojdem. :)

Majte sa krásne :)
Anička


Keep smiling :)



















Komentáře

Populární příspěvky z tohoto blogu

Deň dvanásty (streda 16.5.2019)

Pani Bakalárka, konečne!

Vianoce sa blížia :)