Ganzerka's blog

Prvé tohtoročné Týmové závody, ktorých som sa rozhodla zúčastniť sa konajú v Nových Zámkoch 13. augusta. Nové Zámky sú kúsok od "mojho" Komárna, takže sa tam nesmierne teším! :) O minuloročných závodoch som  písala tu, tak čítajte.  :) Minulý rok žiadna kvalifikácia nebola, ale tento rok už áno. Vlastne to nebudú len týmové závody, budú tam aj jednotlivci. Ja sa na súťaženie v kategórii jednotlivcov vobec necítim, takže idem rozhodne za tým!! :)

O tom ako som sa cítila pred cestou ☺ Zajtra cestujem na Slovensko, do Komárna ! Mojho mesta ☺ Teda minulého mesta, z minulého života. Bývali sme tam dllllho..presnejšie asi 15 rokov. Bývali sme v dedinke pár kilometrov od Komárna v Novej Stráži. Bolo to to najlepšie miesto pre naše detstvo. Domček u lesa..kúsok od Dunaja. Hrozne rada na to spomínam. Ako sme sa hrali vonku, ako sme sa s bandou z ulice chodievali bicyklovať, na zmrzlinu, stavať bunkre.  A už dneska sa tam zas vrátim...vždy ma chytá strašná nostalgia...spomienky...všetko sa to zo mňa vyrojí a mne sa chce strašne plakať. Viem, že už sme úplne inde..žijeme inde a vobec sa nemáme zle..ale chýba mi Komárno..myslím, že to tak už ostane navždy. ♥ Tentokrát tam mám namierené, okrem iného, kvoli dokladom :) Keďže som tento rok dosiahla 26 rokov (už som sakra prekonala aj moju mamku, večnú 25 ročnú kočku!☺ ), moj občiansky preukaz dosluhuje. Jeho platnosť mi skončí v auguste.  Dneska som volala na políciu...

Človek sa na niečo sústavne pripravuje aj mesiac- dva, potom nastane deň D, splní to čo má a musí sa posunúť, ísť ďalej.  Premýšlala som, po úspešne zvládnutej autoškole nad tým, ako dlho  sa radujem zo svojho úspechu (akéhokoľvek).  Minulý pondelok som mala skúšku z autoškoly . Mali sme čakať pred budovou magistrátu skoro ráno, čiže skorý budíček, ale pre mňa ani nie, keďže každý deň chodím do práce na 7. Keď som došla na miesto Lenka (instruktorka) s Miškou už na mňa čakali. Ako prvý nás čakal test na počítači. Pri čakaní kedy nás konečne pustia do miestnosti, sa mi vynorili spomienky na maturitu. Mala som úplne podobné pocity, a nervozitu v bruchu. V životě nás čaká neúrekom stresových situácii. Maturitou to začína, je to velký tlak, pokračuje to ďalšími skúškami na vysokej škole, poprípade pohovormi do práce. Vždy to má ale rovnaký cieľ, "dokázať sa predať" . Človek može byť strašne inteligentný, vyznať sa v odborných veciach a zvládať strašne veľa vecí naraz, al...

Prefackala by som sa za to, že som nenapísala skor o mojich ďalších zážitkoch z autoškoly :) Skončila som teda u štvrtej jazdy, ktorá bola tá najhoršia na svete, mala som ju s inštruktorom, ktorý nebol moc príjemný. Odvtedy už prešlo pár týždňov a ja som absolvovala ďalších 8 jázd. Ja mám niekedy neuveriteľné šťastie! Usmialo sa na mňa slniečko a ja som ďalšie svoje jazdy odjazdila s tou najlepšou inštruktorkou v Brne! V minulom článku som spomínala, že si pani Lenka plánuje dať pauzu od autoškoly, takže to pre mňa znamenalo hrozostrašné predstavy jázd s inštruktorom, ktorý na mňa neustále ziape :-D Lenže pani Lenka bola tak hodná, že sa rozhodla mňa a ešte jednu slečnu prevziať úplne, až do konca nášho výcviku! :) Takže som sa postupne začala ukľudňovať, a na každú jazdu sa strašne tešila.

Automaticky som predpokládala, že počas celej autoškoly a povinných jazd budem mať jedného a toho istého inštruktora. Žial realita je iná. Síce neviem, možno to je tak v iných autoškolách, akurát ja mám takú, kde to nejde stíhať. Prvú jazdu som mala priam ukážkovú, pani inštruktorka bola úžasná! Vtiahla ma do víru ciest, pravidiel, učenia tak ako by som to očakávala. Druhá jazda Nanešťastie pani inštruktorka jazdí len cez víkendy, takže druhú jazdu v týždni som mala s novým inštruktorom. A to bola obrátka oproti prvej jazde o tísíc percent! Pán bol nevychovaný a celá ta jazda stála za figu. Sadla som si do auta, ani sa mi nepredstavil, len zavelil, že ideme... takže ja v strese čo mám hneď vlastne urobiť keď nasadám do auta...takže sedadlo nastaviť, svetlá, zrkadlá, pásy... a naštartovala som..a vyrazila.

Tak a konečne prišlo aj na mňa! Na začiatku januára som si povedala, že tento rok zo mňa bude vodička. A už sa to začalo..kolotoč jazd, učenia značiek, pravidiel... Cez víkend som mala svoju prvú jazdu a bolo to famózne! Mám z toho strašnú radosť. Neviem, ako ste sa vy cítili, keď ste si robili vodičský preukaz, či ste sa báli, stresovali pred semaforom, alebo úživali každú zatáčku. Ja som bola na svoju prvá jazdu strašne natešená :) A bolo to super. Určite som mala velké šťastie aj na pani inštruktorku, bola strašne milá, trpezlivá a kľudná. Presne tak som si to aj predstavovala. Kročik po kročiku Najskor ma pani inštruktorka zoznámila ako sa správne sedí na sedačke, ako si ju mám nastaviť, aby som správne došlapovala na spojku, ako by mali byť ruky na volante a ako sa má držať, ktoré páčky sú na čo, ktoré tlačítka sú na čo, svetielka.

Už to je druhým rokom čo chodím pravidelne každý piatok do školy. Od rána do večera vysedávam v školských laviciach, občas si odbehnem zaplávať alebo zahrať futbal. Študujem na Masarykovej univerzite, moj obor sa volá Trénerstvo. Prečo študujem práve túto školu? Nie je tomu tak dávno, keď som študovala obor Financie alebo keď som presedlala na chémiu. Toto je už moja tretia vysoká škola. K predošlým dvom som bola "donútená". Nechcem hádzať vinu na nikoho, ale bola som zahnaná do kúta a musela si proste vybrať. Aj keď som nemala ani potuchy o tom, čo by som chcela robiť v budúcnu.  Viete ako to býva, narodíte sa, máte fakt prekrásne detstvo, na dedinke, žiadny ruch velkomesta, potom príde puberta, lomcuje to s vami sem a tam (vďakabohu za hádzanú, ktorá ma vždy ukludňovala), zažívate prvé lásky a potom sa zrazu v 16tich rokoch odsťahujete do úplne inej zeme. Musíte si nájsť novú strednú školu, navštívite 3-4 a z toho vás nakoniec na jednu vezmú, na strednú chemic...