Ganzerka's blog

Automaticky som predpokládala, že počas celej autoškoly a povinných jazd budem mať jedného a toho istého inštruktora. Žial realita je iná. Síce neviem, možno to je tak v iných autoškolách, akurát ja mám takú, kde to nejde stíhať. Prvú jazdu som mala priam ukážkovú, pani inštruktorka bola úžasná! Vtiahla ma do víru ciest, pravidiel, učenia tak ako by som to očakávala. Druhá jazda Nanešťastie pani inštruktorka jazdí len cez víkendy, takže druhú jazdu v týždni som mala s novým inštruktorom. A to bola obrátka oproti prvej jazde o tísíc percent! Pán bol nevychovaný a celá ta jazda stála za figu. Sadla som si do auta, ani sa mi nepredstavil, len zavelil, že ideme... takže ja v strese čo mám hneď vlastne urobiť keď nasadám do auta...takže sedadlo nastaviť, svetlá, zrkadlá, pásy... a naštartovala som..a vyrazila.

Tak a konečne prišlo aj na mňa! Na začiatku januára som si povedala, že tento rok zo mňa bude vodička. A už sa to začalo..kolotoč jazd, učenia značiek, pravidiel... Cez víkend som mala svoju prvú jazdu a bolo to famózne! Mám z toho strašnú radosť. Neviem, ako ste sa vy cítili, keď ste si robili vodičský preukaz, či ste sa báli, stresovali pred semaforom, alebo úživali každú zatáčku. Ja som bola na svoju prvá jazdu strašne natešená :) A bolo to super. Určite som mala velké šťastie aj na pani inštruktorku, bola strašne milá, trpezlivá a kľudná. Presne tak som si to aj predstavovala. Kročik po kročiku Najskor ma pani inštruktorka zoznámila ako sa správne sedí na sedačke, ako si ju mám nastaviť, aby som správne došlapovala na spojku, ako by mali byť ruky na volante a ako sa má držať, ktoré páčky sú na čo, ktoré tlačítka sú na čo, svetielka.

Už to je druhým rokom čo chodím pravidelne každý piatok do školy. Od rána do večera vysedávam v školských laviciach, občas si odbehnem zaplávať alebo zahrať futbal. Študujem na Masarykovej univerzite, moj obor sa volá Trénerstvo. Prečo študujem práve túto školu? Nie je tomu tak dávno, keď som študovala obor Financie alebo keď som presedlala na chémiu. Toto je už moja tretia vysoká škola. K predošlým dvom som bola "donútená". Nechcem hádzať vinu na nikoho, ale bola som zahnaná do kúta a musela si proste vybrať. Aj keď som nemala ani potuchy o tom, čo by som chcela robiť v budúcnu.  Viete ako to býva, narodíte sa, máte fakt prekrásne detstvo, na dedinke, žiadny ruch velkomesta, potom príde puberta, lomcuje to s vami sem a tam (vďakabohu za hádzanú, ktorá ma vždy ukludňovala), zažívate prvé lásky a potom sa zrazu v 16tich rokoch odsťahujete do úplne inej zeme. Musíte si nájsť novú strednú školu, navštívite 3-4 a z toho vás nakoniec na jednu vezmú, na strednú chemic...

Ach .. ako ja milujem tú roznorodosť športových aktivít, ktorým sa v posledných týždňoch venujem. :) Celý svoj život som športovala. Od svojich 7 rokov som hrala hádzanú . Hrala som ju celých 13 rokov, než som sa presťahovala do Brna kvoli škole, a pak to nejak upadlo. Potom som asi 2 roky nerobila nič, teda skoro, občas som si zašla zabehať, alebo na rozne skupinové hodiny, zumba, spinning, bosu a podobne. Potom som začala chodiť na kondičný box, to ma bavilo, vybit si zlosť :-D No a potom som narazila na crossfit , a postupom času mi dával stále vačší zmysel, takže som pak presedlala na cross úplne. To bol pre mňa prvotný impulz, aby som sa k pohybu v mojom živote vrátila. A čo bolo tým druhým?  Rozhodnutie prihlásiť  sa na Masarykovu univerzitu, na Fakultu športových štúdii. Veľmi dobre si pamatám svoje prípravy na praktické prijímačky . Mali sme prijímačky zo štyroch disciplín: plávania, basketbalu, gymnastiky a atletiky. Celej svojej príprave vďačím hlavne kam...

Číslo 26, to ma bude sprevádzať tento rok, zatiaľ vek nerieším...teda neriešim ho tým sposobom, že si nevravím aká už som stará a podobné bláboly...k čomu mi to je :) Som mladá a mladá budem večne a bodka. Niekedy mám pocit, že vobec netuším čo sa dialo, keď som bola mladšia, tak pred 3-4 rokmi. Myslím, že som bola na vysokej škole (nie tej, ktorej som teraz), a mala priateľa, šport bol len občas, radostí bolo menej, len tak som si žila každý deň a vlastne som bola úplne iná než som teraz. Bože, ako som len rada, že som kompletne iná!! Zmenilo sa toho toľko...a za každú svoju premenu som nesmierne vďačná.

Naposledy som stála na lyžiach asi tak pred 7 rokmi, to sme boli na lyžovačke v rakúskych Alpách v Saalbachu s hádzanou. Jazdila som si tam len po tých najľahších zjazdovkách a vobec sa nemusela stresovať. Síce ma na strednej škole na lyžiarskom kurze učili čo je to pluh a carving ale keď sa niečomu nevenuješ pravidelne totálne ti to vypadne z hlavy :) Tentokrát sme mierili do Talianska, presnejšie Piancavallo .

Keby som mala rok 2015 zhodnotiť jedným slovom, bolo by to: Progres Občas sa treba pozrieť do minulosti, zistiť v čom sme urobili velké pokroky, v čom sme stále na tom istom, čo nás poháňalo a stále poháňa dopredu. Za chvíľku príde február a s ním aj moje narodeniny, vždy sa toho dňa obávam, ako keby mala prísť nejaká obrovská bomba, ktorá by mi mala zmeniť celý život, ale pritom je to len ďalší obyčajný deň. Akurát budem o rok staršia. Snáď bude ďalší rok mojho života lepší, než bol ten minulý. Photo by Ladislav Hájek Crossfit závody V roku 2015 som toho zažila mnoho. Zúčastnila som sa 4 závodov v crossfite.