Ganzerka's blog

Dnes je Tvoj deň, máš krásnych 25 rokov! Toto číslo presně vystihuje to, ako na celý svet žiariš a hlavne ako kvetieš do krásy! :) Málokedy som Ťa zažila smutnú, podráždenú, alebo v negatívnom  rozpoložení. Áno každý z nás je dakedy práve taký, ale veď to je normálne. No Ty mami vždy žiariš, šťastím, pohodou, dobrou náladou, optimizmom. A ja som nesmierne vďačná, že som toto po Tebe zdedila. Pretože aj ja som taká usmievajúca, v dobrej nálade, svoja. Ďakujem Ti za to. Určite na tom má aj ocko zásluhy, tak ďakujem aj jemu. 

Naskytla sa mi zaujímavá príležitosť pomáhať jednej kočke s propagáciou jej novej značky oblečenia. Ako sa to celé udialo? Konečne som bola plávať V sobotu ráno som sa zobudila okolo siedmej hodinky, vonku svietilo slniečko a ja som sa moc tešila na to ako pojdem plávať (po asi 4 mesiacoch). Plávanie zbožňujem , teda odkedy som sa naučila plávať kraula. Budú to už tri roky, tri roky čo som sa učila plávať na praktické prijímačky na fakultu športových štúdii v Brne. Dokázala som sa ani nie za 8 hodín naučiť plávať ( Ďakujem Michale za pomoc! :) ), a príde mi, že sa každou jednou hodinou v niečom ďalšom zlepším, či už je to dýchanie, alebo práca rúk. Chodím plávať v Brne na Lesnú, je to starý komplex, kde majú halu, bazén, saunu a posilku. Ale mne sa páči, že to nie je veľké, že tam nechodí veľa ľudí. 

V hádzanej trvá sezóna od septembra do decembra, to je zimná časť, a potom máme ešte jarnú a tá je od februára do apríla. A ako ste si mohli všimnúť, medzi tým sú dve pauzy, ktoré sa využívajú na letnú a zimnú prípravu . Keďže my hráme 2. ligu, až tak sa tá príprava nehrotí. Za čias, keď som hrala 1. ligu a WHIL-ku v Zlatnej a v Ostrave, letné prípravy začínali už v polke júla, a ja som bola vždy naštvaná, že mám tak málo prázdnin.  Príprava totiž zahrňuje dvojfázové (niekedy troj) tréningy aj 4-5x týždenne, potom týždenné sústredenie a potom ešte prípravu v hale. V Zlatnej na SK, sme s trénerkou tetou Ľudou chodili behávať na hrádzu k Dunaju. Neznášali sme to! ☺ Mali sme aj sústredenie v Patinciach, čo je kúsok od Komárna, samé behačky, šprinty, posilovanie..nemala som prípravy rada :)  Ako som hrala za Ostravu, mávali sme sústredenia kúsok od Lysej Hory . Už to je roky, ale každé sústredenie čo sme tam mali obsahovalo výšlap na Lysú horu . Daktorí to šli behom, no ...

Za pár dní mám závody. Týmové závody na Slovensku. Teším sa? No keby som nemala závodit, tak sa teším na maximum!! No takto...hm.. nieeee...bože nechcem tam ísť. Mám pocit, že som totálne všetko zabudla, že neviem ani skákať cez švihadlo, plávať už vobec nie a že moje fyzička utiekla kamsi do Ria. No hroza! Keby bola možnosť, že sa zase budem rozhodovať či ísť na závody, tak nepojdem... :) Teraz ale už nič nenarobím, som sľúbená týmu, a nechcem ich predsa sklamať. Budem musieť zabudnúť na to, že som slabá na veľké váhy, že stále neviem chodiť po rukách, že sa furt cítim ako začiatočník. V sobotu sa ukáže aká som to bojovníčka. Sú rozne dovody , prečo sa ľudia hlásia na závody. Dakto si chce vyskúšať čo všetko zvládne, kam sa dostane, dakomu ide o výhru, dakomu o prvé miesta, a niekomu o to sa zabaviť. My sme tá posledná skupinka, veď čo iné by sme aj mohli chcieť, keď postupujeme z posledného kvalifikačného miesta :-D Najhoršie je, že asi každý koho poznám, či už z Crossf...

Prvé tohtoročné Týmové závody, ktorých som sa rozhodla zúčastniť sa konajú v Nových Zámkoch 13. augusta. Nové Zámky sú kúsok od "mojho" Komárna, takže sa tam nesmierne teším! :) O minuloročných závodoch som  písala tu, tak čítajte.  :) Minulý rok žiadna kvalifikácia nebola, ale tento rok už áno. Vlastne to nebudú len týmové závody, budú tam aj jednotlivci. Ja sa na súťaženie v kategórii jednotlivcov vobec necítim, takže idem rozhodne za tým!! :)

O tom ako som sa cítila pred cestou ☺ Zajtra cestujem na Slovensko, do Komárna ! Mojho mesta ☺ Teda minulého mesta, z minulého života. Bývali sme tam dllllho..presnejšie asi 15 rokov. Bývali sme v dedinke pár kilometrov od Komárna v Novej Stráži. Bolo to to najlepšie miesto pre naše detstvo. Domček u lesa..kúsok od Dunaja. Hrozne rada na to spomínam. Ako sme sa hrali vonku, ako sme sa s bandou z ulice chodievali bicyklovať, na zmrzlinu, stavať bunkre.  A už dneska sa tam zas vrátim...vždy ma chytá strašná nostalgia...spomienky...všetko sa to zo mňa vyrojí a mne sa chce strašne plakať. Viem, že už sme úplne inde..žijeme inde a vobec sa nemáme zle..ale chýba mi Komárno..myslím, že to tak už ostane navždy. ♥ Tentokrát tam mám namierené, okrem iného, kvoli dokladom :) Keďže som tento rok dosiahla 26 rokov (už som sakra prekonala aj moju mamku, večnú 25 ročnú kočku!☺ ), moj občiansky preukaz dosluhuje. Jeho platnosť mi skončí v auguste.  Dneska som volala na políciu...

Človek sa na niečo sústavne pripravuje aj mesiac- dva, potom nastane deň D, splní to čo má a musí sa posunúť, ísť ďalej.  Premýšlala som, po úspešne zvládnutej autoškole nad tým, ako dlho  sa radujem zo svojho úspechu (akéhokoľvek).  Minulý pondelok som mala skúšku z autoškoly . Mali sme čakať pred budovou magistrátu skoro ráno, čiže skorý budíček, ale pre mňa ani nie, keďže každý deň chodím do práce na 7. Keď som došla na miesto Lenka (instruktorka) s Miškou už na mňa čakali. Ako prvý nás čakal test na počítači. Pri čakaní kedy nás konečne pustia do miestnosti, sa mi vynorili spomienky na maturitu. Mala som úplne podobné pocity, a nervozitu v bruchu. V životě nás čaká neúrekom stresových situácii. Maturitou to začína, je to velký tlak, pokračuje to ďalšími skúškami na vysokej škole, poprípade pohovormi do práce. Vždy to má ale rovnaký cieľ, "dokázať sa predať" . Človek može byť strašne inteligentný, vyznať sa v odborných veciach a zvládať strašne veľa vecí naraz, al...