Camino deň druhý 5.5.2019

Vila Cha ➡️ Marinha ➡️ 37 km

Poviem Vám, nemala som vôbec v pláne dať na druhý deň dvojnásobok kilometrov prvého dňa. Camino si pre mňa pripravilo ďalší pekne nabitý deň. 🙂

Vstávala som o pol siedmej ráno, pobalila, vyčistila zuby a o 7:13 som vyrážala na cestu. Krásne ráno, slnečno, jemne veterno. Po asi 3km som zhodila mikinu a vybrala raňajky- jabĺčko. Predbehla som asi 6 pútnikov a nasadila svoje tempo.

Predstavte si, že kráčate po drevenom móle, z pravej strane na vás svieti slniečko a po ľavej strane mate piesočné pláže a prenadherny oceán. Vlny vám posielajú energiu, cítite slaný vzduch a vychutnávate si každý jeden krok. Tak presne takto dajako to vypadalo. 🙂

Došla som k prvému mestečku Vila do conde a právě keď som si fotila jednu starú budovu, vyšiel zo dverí jeden pán. Akonáhle ma zbadal, hneď došiel za mnou a ze ktorú cestu idem. Tak vravím pobrežnu. A stali za z nás parťáci do druhého náročného dňa. 🙂

Bola to neuveriteľná náhoda. Akurát práve keď som šla okolo, chystal sa aj on na cestu. Žiadni ďalší pútnici na ktorých by mohol naraziť, tam neboli. Ešte teraz mam úsmev na tvári. Camino mi posiela presne to co potrebujem. 🙂

Moc dopředu neplánujem kam prídem, stanovím si dane mesto alebo dedinku, kde by mal byť albergue a prostě idem. Dnes som chcela dôjsť do Esposende a môj parťák tam smeroval tiež.

Chris pochádza z Walesu, ale už pol roka žije v Portugalsku. Jeho práca mu dovoľuje žiť kdekoľvek, a keď minulý rok usúdil, že je preňho mestečko Brington moc rušné, prostě sa rozhodol presťahovať. Prenajal si malý domček kúsok od Ponte de Lima v Portugalsku a ma sa tam úžasne. Užíva si okolitú prírodu, ticho, kľud. Teda keď necestuje za prácou samozrejme.

Myslím, že robí niečo s akustikou , svetlami na rôznych scénach. Dokonca hovoril, že aj píše hudbu. Pýtala som sa ho ci ma deti, no žiaľ jeho exmanzelka po autonehode nemohla mať deti, takže nemá. Pochopila som z toho, že žije hlavne svojou prácou, že ho to fakt baví, hlavně to cestovanie. Som rada, že sa ma dobre.

Takže sa ku mne pripojil a asi po pol hodinke cesty mu hovorím, že potrebujem kávu. Takže sme si nasli malú kaviarničku a posedeli u kávy a sladkého koláčika. Potom sme pokračovali a napojili sa naspäť na cestu pozdĺž oceánu. Mali sme rovnaké tempo, občas sme sa rozprávali, občas vnímali len svoju chôdzu a batoh na chrbáte.

Ako sme kráčali, chcela som niekde získať ďalšiu pečiatku do môjho putnickeho pasu - Credential (ci ako hovorí môj ocino "do kredenca" 😁). Takže sme sa zastavili u nejakého baru na plazi a získali dalšiu do zbierky. Potom si Chris v jednej restike dokupil vodu, takže som sa znovu natrela krémom na opaľovanie.

Predošlý deň som si dosť spálila lytka. Dajak som sa zabudla natrieť. 😁Takže som druhý deň dosť trpela. Slnko ti svieti na chrbát a moje nohy mali fakt tak krásnu červenú farbu. 😁

Som tak rada, že som cely deň chodila s Chrisom. 🙂 Nie ste na tie kilometre sami, mate sa komu posťažovať ako vás bolia nohy a koľko ešte je to do cieľa.

Okolo 23km sme trochu odbočili z cesty a zašli do kempingu dat si čerstvý pomarančový džús. Ach to bola lahoda! Nohy sme už dost cítili a Chris aj svoj bok. No pokračovali sme potom skratkou, kde bola riecka.. Takže vyzut topánky a prebrodit to.. Presne takéto osvieženie naše nohy potrebovali. 🙂

Došli sme do dedinky Fao, kde som zistila, že tam proste albergue nie je. Len nejaký hostel. Takže sme sa zastavili v neďalekej kaviarničke, aby sme sa posilnili na posledné kilometre. A pán nám tam daroval kamienky s žltou camino muslou. Veľmi zlatý bol. Ja som si ešte dala jablko a išli sme ďalej. 🙂

Do mesta Esposende sme sa dostali cez veľký most, a potom sa Chris odpojil do hotela, ktorý mal rezervovaný predom. Rozlúčili sme sa, popriali si Bon camino a dúfajuc, že sa stretneme nasledujúci deň v ďalšom cieli, sme pokračovali každý svojou cestou.

Mala som za sebou asi 32 km a dalších 5 km predo mnou do najbližšieho albergue. Bola som Mega unavená už. Poviem Vám, bol to boj. Každý jeden krok bolel, každých 5 minút som kukala do mapy, že koľko mi ešte zostáva. Furt to neubiehalo, takže som si zakazovala sledovať mapy. 😁 Ale už som nemala parťáka na rozptýlenie bolestných myšlienok.

Dorazila som do albergue a hádajte co ma čakalo. Presne to, čoho som sa najviac obávala. Bol plný. 😁 To fakt chcete počuť po 37km. Takže som začala riešit plán B. Našťastie sú tam na to ready, takže slečna volala nějakému pánovi a ten ma potom čakal u červeného kríža. Doviedol ma do jeho baraku, kde som na poschodí dostala izbicku pre seba. Bolo to drahšie než albergue (ktorý obvykle stojí 5 eur) , 13eur. No po celom dni som bola tak šťastná, že mam kde spát, že som to fakt neriešila.

Dala som si sprchu, oprala veci a šla hľadať jedlo. No žiadna blízka reštaurácia neponukala rybu, takže som si dala nejaké mäsko s hranolkami, ryžou a šalátom. Spasala som to behom chvíľky. 😁Šla som si kúpiť ešte jabĺčka na ďalší deň a vodu a ešte zamierila k oceánu.

Začalo fúkať, a slniečko zaslo za mraky, takze som pobudla len chvíľku a šla naspäť na hostel. Unavená vybalila spacák, zaliezla a užívala si izbu len pre seba.

Deň druhý mi camino poslalo úžasného parťáka, splnilo mi aj moje strachy na žiadnu voľnú posteľ (fakt toho co sa bojíš a na co myslíš, si vlastne priťahujes). 😁 Den predtým som kukala na Rumuna, ktorý chcel zdolať 40km za deň, že či sa nezblaznil. A ja som následný deň dala 37km..teraz viem, že zvládnem aj 40. 🙂

Je to tu úžasné, celé camino! Teším sa na ďalšie dni. Som zvedavá, čo mi prinesú. 🙂