Camino deň štvrtý (7.5.2019)

Viana do Castelo➡️A Guarda➡️34 km

Drahí čitatelia, noc v Albergue bola fakt zábavná. Lahli sme všetci spat okolo desiatej večer myslím. No len čo sme sa zabalili do spacakov, milé kolegyně z Česka spustili tak krásnu serenadu. 😁 Takže špunty do uší a spala som až do rána.

Vstala som okolo 6:40, a špunty co som si večer pribila do uší, šli horko ťažko vybrať von. Au to bolelo. 😁 Pobalila som sa, ranná hygiena, obliekanie. O pol hodinu neskôr už som si to kráčala cez mesto. Bolo zamračené okolo 13°, mala som legíny aj bundu. Fotila krásne domčeky, na raňajky si dala jabĺčko a posledne dva malé croisanty.

Za mestom som narazila na ďalšiu ženu, ktorá spala v rovnakom albergue ako ja. Práve raňajkovala, tak sme sa len pozdravili a šla som ďalej. Začalo byť teplejšie, tak som sa prezliekla do kratas.

Občas sa kukám do mapy, či idem správne, alebo kde je nějaká kaviareň a práve keď som odbacala na koľaje, že si skratim cestu, zozadu na mňa kričala žena. Kam to idem, že značka ukazuje iný smer. Tak jej kričím, že to je skratka, že predsa nie som blbá. 😁

A tak sa ku mne pridala. Volala sa Jing, pochádza z Číny, ale žije v Denveri. Bola moja parťačka na zbytok cesty. 🙂 Premýšľala som nad jejím menom. Asi bude časté tam u nich, viete ten znak Jing a Jang, no nie? 😁

Jing má 44 rokov, má manžela, ktorého stretla počas štúdia v Anglicku a jednu dcéru. Camino šla tiež sama, manžel nemá rád dlhé putovanie a dcéra študuje, takže nemala voľno. Mali sme stále o com  kecať. Došlo aj na otázky typu, že prečo sa nás každý musí pýtať napríklad toto: a to fakt ideš sama? A kde budeš spát? A co budeš jest? A manžel ta pustí?

Prečo by nemohla žena sama putovať v cudzej zemi? Však Portugalsko a Španielsko nie sú zabudnuté zeme. Je to veľmi podobné Česku alebo Slovensku. Len každý sa tak zvláštne strachuje. Posteľ sa vždy a všade nájde. A sami síce ste, ale spoločnosť nájdete každý deň. Nikdy som nepomyslela na to, že co keď sa stane to, alebo to. Predsa som inteligentná mladá žena, dokážem sa o seba postarať. 🙂

S Jing sme prechádzali cez koľaje na druhú stranu a bolo to trosku z kopca. No a žiaľ som zle stúpla a podvrtla si členok. Zhodou okolností to bol ten členok, co som si víkend pred cestou zvrtla na Javorníkoch. 😁

Bolelo to jak sviňa. No keďže som bývalá hádzanárka s mnohoročnými skúsenosťami s vyvrtnutymi členkami, viem co treba robiť. 😁 Držte sa mojej rady, kebyže sa vám to náhodou stane.

Takže v prvom rade, nebuďte padavka a prestaňte fňukat! To vám aj tak nepomôže. 😁 Akonáhle sa to stane, nechajte chvíľu bolesť pulzovat, užite si ju a zhruba do minúty, sa postavte. Začnite hneď chodiť, krivkat, pajdat. To je dôležité. Bolesť trochu ustúpi. Potom vyhľadajte najbližšiu lékárnu. Kúpte si obyčajny obväz, chladiaci sprej a choďte si sadnúť do kaviarne. Objednajte si kávu, vyzujte topánku, ponozku a poriadne ochladte. Medzitým co pijete kávu sa to dá do kľudu. Potom obviazte, nech to máte stiahnuté a môžete pokračovať v putovaní. 😁💪

Stalo sa mi to po 12tom km, do cieľa zbývalo asi 13km. Takže v polke cesty, no bola som naštvaná fakt. Prečo som nešla opatrnejšie. Lenže dakedy to neovplyvnite. Asi mala byť aj bolesť súčasťou môjho Camina. 🙂

Keď som to mala obviazane bolo to lepšie. Stavili sme sa ešte do potravín pre nejaké pečivo, šunku, dzusik. A pokračovali. V kaviarni ma Jing poprosila o moju zázračnú aplikáciu v mobile. Takže som jej nainštalovala mapy.cz. A celú cestu som nepočula nič iné, než jeee ja mam mapy. 😁

Ujsť ďalších 13km z podvrtnutým členkom  nebolo až také zlé ako som predpokladala. Proste som si povedala, že to vydržím a tak sa aj stalo.

Došli sme do mestečka Camina odkiaľ mala ísť loďka na druhú stranu brehu. Mali sme šťastie, keď sme dorazili do prístavu mali sme 15min do odchodu lode. 🙂 Kúpili sme si lístky za 1.5 eura a natesene ako malé deti sa išli nalodit.

Nasadli sme v Portugalsku, kde boli tri hodiny. A vystúpili v Španielsku, kde boli štyri. Bolo mi tak ľúto, že už odchádzam z Portugalska. Dajak rýchlo to ušlo tie dni.

Z pristavu do albergue sme to mali asi ďalšie 4 km. Šli sme skratkou cez hlavnú cestu. Španieli mi tam pripadali takí zachmureni, žiadny úsmev, pozdrav.

Posledné kilometre pred albergueom vždy sledujem mapy, koľko ešte metrov. Albergue v A Guarda stal 5eur. Izba s poschodovými posteľami, bolo nás tam asi 12. K večeru začalo pršať, takže prádlo co sme si vypáli, do rána nemohlo uschnut.

S Jing sme sa stavili ešte v potravinách pre polievku a jedlo na ďalší deň. Uvarili si, najedli sa, popili vínko. Dala som jej ešte školenie na mapy.cz. Lahla som okolo desiatej, poriadne zaspuntovala uši a spala ako zabita. 🙂

Od ďalšieho dňa už budem ľudí zdravit Buenos Dias a ďakovať Muchas Gracias.😊