Camino Deň piaty (8.5.2019)

A Guarda➡️Camping Mougas➡️23 km

Budíček mi nevyšiel, a odchod z albergue už vôbec nie. Začala som kráčať až o pol deviatej. Nevadí, nemala som pred sebou ťažký deň.

Vonku bolo mokro, sychravo, takže som si dala legíny, mikinu, bundu a vyrazila. Bol to další deň osamote. Ako vždy som len postretavala par dôchodcov.

Členok z kraja dňa držal, mala som aj celkom dobre tempo. Ach tie výhľady zase stali za to. 😍 Nekonečný oceán, je krásne chodiť priamo vedľa neho.

Po dvoch hodinách cesty som narazila na malinký bufetik v dedinke. Stará pani ho obsluhovala, dala som si kávu s malým muffinom, ktorý mi teta dala. Zapisala sa do zošita. A pobrala sa ďalej.

Daktore domy, co domy, priam vily boli fakt eňoňuňo. Bazén, velká zahrada, dokonalý výhľad. Tak som si tak hovorila, kiežby som na dôchodku mohla takto žiť. 😁

Kráčam si, kráčam a zrazu sa napravo odo mňa objavila ovečka. A potom ďalšia. A potom aj ujo s paličkou, ktorý ich poháňal dole brehom. Zastavil sa u mňa, pýtal sa odkiaľ som. Czechoslovakiu pochopil, poprial mi šťastnú cestu a šla som ďalej.

Asi po 10km som začala cítiť členok, takže som si hovorila, že si fakt dám pauzu na kávu. Akonáhle som si v kaviarničke sadla, vyzula topánky, začalo pršať. Ach ja mam také šťastie. 😁

Dopila som kávu a riešila ci ísť ďalej v daždi, abo čakať až prestane pršať. Pobalila som sa a pršať prestalo. Takže som pokračovala. 😊

Výhľady ma snáď nikdy neomrzia. Ako som tak kráčala, po pravej strane bol nejaký hotel a na jeho konci malý obchodík. Už už som sa otáčala, že kašlem na to, ale všimla som si znak Camina mušľu. Takze som tam predsa len vyrazila. Obchod vlastnil zvláštny chlapík s Mega kučeravým harom. Umelec, vyrábal kamene s ornamentami. S radosťou mi dal pečiatku do kredencialu, prispela som mu do kasičky, vzala si vďačne malú mušličku a šla ďalej. Veľmi milý bol, nabil ma svojimi úsmevmi ďalšou energiou.

Do cieľa som to mala posledné kilometre. Premyslala som, že pôjdem až do Baiony (vzdialené ďalších 7km..cize viac ako hodina a pol chôdze), ale radšej som aj kvôli nohe ostala v kempingu Mougas.

Bol dosť drahý 15 eur. Ale čo sa dá robiť. Ubytovala som sa v izbe pre 4. Ku mne sa potom ešte pridali dve staršie Holanďanky. Na večeru som si dala pečivo, šunku, syr a papriku. Trosku som odpocinula a potom padila k oceánu.

Bože to bol pohľad, obrovské vlny. Skoro ako v Baywatchi. Sedela som na kameni kúsok od nich a užívala si tu slanú morskú chuť. Nebola som nimi oslahana to nie, ale fukalo, takže som proste bola posiata slanými kvapkami.

Vrátila som sa potom dole do restiky, posedeli sme s tromi Talianmi postarsimi a potom už hore do izby.

Čakala som na západ slnka. 😍