Camino deň prvý 4.5.2019

Camino deň 1.
Matosinhos Porto ➡️ Víla Cha ➡️18km

Svoju cestu som započala kúsok od Porta v mestskej časti Matosinhos. Hneď ako som uvidela oceán .. Slzy v očiach a široký úsmev na tvári. Vlastne som poprvýkrát v živote videla oceán. 😍 A poviem Vám je prenádherný! Celú cestu som šla pozdĺž pobrežia. Nemohla som sa nabažiť toho výhľadu.

Nasadila som dosť rýchle tempo, ani neviem prečo, asi som mala obavy či nájdem albergue (ubytovňa pre pútnikov). Možno som sa bála, že tam dorazím ako posledná a už sa mi neujde miesto. No camino mi dal veľmi krásny prvý deň. Stretla som pár pútnikov cestou, väčšinou chodili vo dvojiciach.

Mala som 8 km do cieľa, keď som dobehla Petra z Nemecka. Popriala som mu Buen Camino a hneď sa pýtala odkiaľ je. Mal pomalšie tempo než ja, však keď Vám je okolo 60 rokov ani nemôže byť inak že. Takže som chvalabohu spomalila aj svoje tempo a užívala si nového spoločníka.

Peter bol čerstvo na dôchodku, a plánoval ísť camino hneď ako sa tak stane. Nemal žiadne časové limity a bolo vidieť, že si to náramne užíva. Keď ma človek parťáka, hneď sa lepšie chodí. Nemyslíš na nohy, na to čo ťa kde bolí , ale len počúvaš príbehy a rozprávaš sa. 🙂

Padlo aj na tému Harryho Pottera a pri zistení, že sme obaja veľký fanúšikovia bolo o zábavu postarané na ďalších pár kilometrov. 😁 Hovoril mi, že v Porte narazil na kníhkupectvo, kde je točené schodisko z filmu dvojky. Gilderoy Lockhart tam objímal Harryho, ukazoval mi aj fotky a vážne. Dokonca tam JKRowling podpísala dve knihy,ktoré sú tam vystavené. Tým pádom mam jasný cieľ až sa vratim naspäť do Porta. 😁

Mali sme namierené do Albergua v dedinke Vila Cha. Prišli sme ako druhí, už tam boli dvaja Dáni (sestra s bratom, vek odhadujem 40-50). Takú radosť sme mali, mame kde spát! 🙂 Albergue bol fakt veľmi jednoduchý, veľká miestnosť s 6 poschodovými posteľami, kuchyňa, 2 sprchy, jeden záchod a to je všetko. Ako sa albergue postupne plnil a prichádzali stále ďalší pútnici, čudovala som sa kam ich pan vedúci posiela. A ejhle albergue obsahoval aj tajomnú komnatu s ďalšími posteľami. 😁 Tento albergue bol donativo, nechali sme tam 5 eur.

Akonáhle som si zložila veci k svojej posteli, vzala som si len to potrebné a upalovala k oceánu. Musela som sa okúpať! Voda bola veľmi príjemná, teplotou asi 16 stupňov, ale po celom dni úplná pohoda. 🙂

Potom som sa vrátila, dala si sprchu, pokecali sme s ostatnými. Došli ďalšie Nemky, potom aj Nemec David (vek 34), ktorý pochádzal z Poľska. Jedna Američanka (vek okolo 60-70). Jeden z Rumunska, ale žijúci na Malte. Ten plánoval nasledujúci deň prejsť 40 km, takže som pekne kukala.

S Petrom sme následne vyrazili k pobrežiu nájsť si niečo pod zub. Narazili sme na malinku reštauráciu, kde kukali miestni na futbal a veľmi živo fandili. Objednali sme si polievku s chlebom (tu teda iba ja), a ostatní rybu alebo steak. Ešte sme tam narazili na ďalšie dve putničky (Nemku a Brazilku žijúcu v Německu).

Koniec dňa sme strávili popíjanim Portugalského vínka, klabosenim o každom z nás, o rôznych historkach až sme sa odobrali na spánok.

Prvá noc v albergue nebola nič moc. Každé dve hodiny som sa budila. Špunty som v ušiach samozrejme mala, bo jeden typek kvalitne chrapal, tlmili dostatočne, ale aj tak som sa budila.

Každopádně dojmy z prvého dňa sú skvelé. Videla som oceán, okupala sa v ňom. Nakoniec nebola sama, ale neustále v nejakej spoločnosti. A nikdy by som nebola povedala, že práve Nemci budu najviac stretavany národ v prvý deň. 🙂