Ganzerka's blog

Santiago de Compostela➡️ Fisterra Moje putovanie skončilo, teraz som sa presúvala autobusom. Mala som v pláne ísť na koniec sveta. Fisterra sa to volá. Síce dakde sa uvádza aj Finisterra. Vstala som po siedmej. Pobalila sa, naranajkovala a padila do ofiko kancľu pre môj certifikát. Stala som tam v rade asi 50min, ale svoj prvý certifikát mam. Viem, že to je len papier, ale chcela som ho mat aj ja. 😊 Potom sme so Seli šli na autobusovú stanicu. Kúpili sme si lístky na koniec sveta tam aj späť. Nastúpili aj s ostatnými pútnikmi a čakala nás 3hodinova cesta autobusom. Ja som si pospala, než sme došli k pobrežiu. Potom som sa kukala na tu nádheru a čakala kedy uvidím posledný útes. Dorazili sme do městečka, Seli sa šla zvítat s kamoškami a ja ubytovať do albergue. Potom som...

Herbon➡️Santiago de Compostela➡️ 27km Odchádzať rano z Herbonu medzi poslednými, som nemala v pláne. Bolo tam tak dobre. Čakal ma posledný deň, posledná pešia túra do cieľa môjho Camina. Pobalila som si všetky veci, tety nám aj raňajky pripravili. Tak som si dala dva kúsky bagety s džemom. Potom som im napísala pár viet do knihy. Hodila 10eur do kasičky a šla sa s nimi rozlúčiť. Ako som vychádzala z dverí von, dobehla za mnou jedna z nich, mávala mi a volala Buen Camino Peregrina. Tak som si tak uvedomila, wau ja som fakt Peregrina (pútnička, zvyklo sa nám hovoriť aj Pilgrim) . Ja dnes fakt dorazím do cieľa. Ja som to zvládla. Ja vlastne nechcem, aby to skončilo. Vyrazila som z kláštora, bol predo mnou ďalší slnečný, teplý deň. Postretaval...

Vilanova de Arousa ➡️ Vílagarcia de Arousa ➡️ by train to Padron ➡️ Albergue Herbon ➡️ 33 km (14 km by foot) V sobotu, deň desiaty som bola dosť smutná. Ráno bolo ako každé iné. Vstala som pred siedmou, hygiena, balenie. Okolo osmej som bola na ceste do ďalšieho mesta Vilagarcia de Arousa. Plán bol nasledovný: ísť pešo 10km do ďalšieho mesta a odtiaľ vlakom do Padronu. Potom pešo 3,5km do albergue Herbon. Keby som chcela ísť celú cestu pešo, bolo by to okolo 37 km. A na to som sa fakt necítila. Navyše asi 20 km viedlo vedľa cesty, koľajnice, takže nič moc. Ostatní ľudia volili plavbu loďou až do Padronu. No mne sa nechcelo dávať 20eur za loď, takže som zvolila vlak za 3 eura. Šla som sama ráno, bez jedla, bo jednak bolo všetko za...

Armenteira ➡️ Vilanova de Arousa ➡️ 27 km Po náročnom predošlom dni, bol spánok akýsi krátky. Nemôžem uveriť, že som chodila viac ako 9 hodín a ešte do takých kopcov. Fakt to bola riadna makačka. Budík mi zvonil o šiestej. Pobalila som sa vcelku rýchlo a o 6:45 už vyrážala z Albergue. Bola som medzi prvými tromi ženami. Vonku bola ešte tma, slnko nevyliezlo, a začiatok cesty viedol pozdĺž Rieky, takže som si moc neviděla pod nohy. Nasadila som si čelovku. Bola to pecka. 😁 Asi po piatom kilometri som dobehla dve prvé ženy. Naviedla som ich na správnu cestu a potom mi Ušli. Ale za dalších pár kilometrov som ich stretla zas, mali pauzu, takže som ich predbehla. Mala som len jabĺčko od rána a nohy ma po predošlom dni dosť boleli, takže ke...

Redondela ➡️ Armenteira ➡️ 34 km Som na ceste ôsmy deň, mam za sebou viac ako 110 km pešo. Dnešný deň môžem s určitosťou označiť ako najťažší na camine. Vyrážala som z Redondely po siedmej hodine. Celkom pekne mestečko, všade bolo ticho, kľud. Krásne sa šlo. Začalo aj slniečko pomaly vyliezť, tak som si užívala hrejivé lúče. Členok som si pre istotu ešte obviazala obvazom a na koleno navliekla sťahovacku. Nebola to žiadna limitujuca bolesť, ale z kopca som občas cítila pichnútie v kolene. Cesta ma viedla potom cez prekrásne polia až do lesov. Bolo to fakt krásne, slnečné lúče pomaly zohrievali všetko naokolo. Stretla som po ceste aj kocúrika, tak som si spomenula na toho môjho. Dúfam, že to bezo mňa...

Saians➡️Redondela➡️ 27km Je zaujímavé ako si človek zvykne na každodenných 6 hodín chôdze . Pamatam sa, ako som si v druhý deň Camina hovorila, že mám vždy krízovku okolo 17teho kilometra, a ďalšiu okolo 24teho. Heh, teraz prostě chodím, a vždy po 10tich km si dávam pauzu na kávu (pokiaľ sa mi podarí nájsť kaviareň). Potom proste chodím a chodím a kilometre nevnímam. Až tie posledne 3-4 vždycky. Noc bola taka nijaká. Dvaja Dáni zpociatku vypadali, že budu tichí spáči. No bohužiaľ. A ja blbá som si nasadila špunty až začali chrápat. To ma samozrejme zobudilo zo spánku, takže sa mi pak ťažko usinalo. Nevadí aj také noci sú. Vstávala som za tmy bolo okolo 6:30, vyrazala som po siedmej. Vonku už přes...

Camping Mougas➡️ Saians➡️ 23km Čakala som, že príde. Čakala som, že príde skôr. No dočkala som sa ho až v šiesty deň mojej Camino cesty. Krízový deň Ráno som vstala spolu s dôchodkyňami o 6:30, o hodinu neskôr som si to už vykracovala směr pobrežie. Chcela som obísť náročný úsek do kopca a z kopca, môj členok by to nedal. Takže som šla okolo majáku, okolo starých ruin z vojny, kochala sa oceánom. Začalo poprchavat, musela som sa zastaviť, sundat batoh, nájsť pršiplášť, obliecť si ho namiesto bundy, bundu schovať do batohu, batoh zakrýt plášťom, nasadit a šlo sa ďalej. Celkovo môže môj batoh aj s vodou (1-2l) vážiť okolo 8,5 kila. Po pár dňoch nosenia, vám to pr...

A Guarda➡️Camping Mougas➡️ 23 km Budíček mi nevyšiel, a odchod z albergue už vôbec nie. Začala som kráčať až o pol deviatej. Nevadí, nemala som pred sebou ťažký deň. Vonku bolo mokro, sychravo, takže som si dala legíny, mikinu, bundu a vyrazila. Bol to další deň osamote. Ako vždy som len postretavala par dôchodcov. Členok z kraja dňa držal, mala som aj celkom dobre tempo. Ach tie výhľady zase stali za to. 😍 Nekonečný oceán, je krásne chodiť priamo vedľa neho. Po dvoch hodinách cesty som narazila na malinký bufetik v dedinke. Stará pani ho obsluhovala, dala som si kávu s malým muffinom, ktorý mi teta dala. Zapisala sa do zošita. A pobrala sa ďalej. Daktore domy, co domy, priam vily boli fakt eňoňuňo. Bazén, velká zahrada...

Viana do Castelo➡️A Guarda➡️34 km Drahí čitatelia, noc v Albergue bola fakt zábavná. Lahli sme všetci spat okolo desiatej večer myslím. No len čo sme sa zabalili do spacakov, milé kolegyně z Česka spustili tak krásnu serenadu. 😁 Takže špunty do uší a spala som až do rána. Vstala som okolo 6:40, a špunty co som si večer pribila do uší, šli horko ťažko vybrať von. Au to bolelo. 😁 Pobalila som sa, ranná hygiena, obliekanie. O pol hodinu neskôr už som si to kráčala cez mesto. Bolo zamračené okolo 13°, mala som legíny aj bundu. Fotila krásne domčeky, na raňajky si dala jabĺčko a posledne dva malé croisanty. Za mestom som narazila na ďalšiu ženu, ktorá spala v rovnakom albergue ako ja. Práve raňajkovala, tak sme sa ...

Marinha➡️ Viana do Castelo➡️ 21km Dnešný cieľ bol v meste Viana de Castelo. Vyrazila som až okolo pol deviatej, lebo sa mi fakt nechcelo po predošlom dní vstávať. Aj som vám zabudla oznámiť, že som si večer vypichovala svoje prvé pľuzgiere (pre Čechov puchýře 😉). Boli priamo pod palcami a druhým prstom. Takže ráno som si to zalepila, dala jedny tenké ponožky a na to hrubé ponožky a poslúžilo to dobre. 🙂 Celý deň som putovala sama. Žiadny parťák sa ku mne nepripojil. Cesta viedla cez dedinky, kde boli krásne domy s kúpeľňovými kachlickami na stenách. Videla som aj pomarančovníky s krásnymi oranžovými pomarančami. A dosť ľudí tam ma v záhradách citronovniky. 🙂 Celkovo mi príde, že sa ...

Vila Cha ➡️ Marinha ➡️ 37 km Poviem Vám, nemala som vôbec v pláne dať na druhý deň dvojnásobok kilometrov prvého dňa. Camino si pre mňa pripravilo ďalší pekne nabitý deň. 🙂 Vstávala som o pol siedmej ráno, pobalila, vyčistila zuby a o 7:13 som vyrážala na cestu. Krásne ráno, slnečno, jemne veterno. Po asi 3km som zhodila mikinu a vybrala raňajky- jabĺčko. Predbehla som asi 6 pútnikov a nasadila svoje tempo. Predstavte si, že kráčate po drevenom móle, z pravej strane na vás svieti slniečko a po ľavej strane mate piesočné pláže a prenadherny oceán. Vlny vám posielajú energiu, cítite slaný vzduch a vychutnávate si každý jeden krok. Tak presne takto dajako to vypadalo. 🙂 Došla som k prvému mestečku Vil...

Camino deň 1. Matosinhos Porto ➡️ Víla Cha ➡️18km Svoju cestu som započala kúsok od Porta v mestskej časti Matosinhos. Hneď ako som uvidela oceán .. Slzy v očiach a široký úsmev na tvári. Vlastne som poprvýkrát v živote videla oceán. 😍 A poviem Vám je prenádherný! Celú cestu som šla pozdĺž pobrežia. Nemohla som sa nabažiť toho výhľadu. Nasadila som dosť rýchle tempo, ani neviem prečo, asi som mala obavy či nájdem albergue (ubytovňa pre pútnikov). Možno som sa bála, že tam dorazím ako posledná a už sa mi neujde miesto. No camino mi dal veľmi krásny prvý deň. Stretla som pár pútnikov cestou, väčšinou chodili vo dvojiciach. Mala som 8 km do cieľa, keď som dobehla Petra z Nemecka. Popriala som mu...

Myslela som si, že rok 2018 bude zlomový. A v polovici tak aj vypadal, no bol to len skúsenosti naberajúci rok. Teraz dúfam, že práve rok 2019 bude tým rokom, keď sa všetko v dobré obráti. :) Ocitla som sa nedobrovoľne na pracovnom úrade. Ale o tom sa nechcem rozpisovať. Čiže človek má kopu času, hľadá si job a premýšľa nad svojím životom. A začali myšlienky na moju Camino. Na Svatojakubsku púť som sa chcela vydať pred tromi rokmi s mojou mladšou sestrou Zuzkou. Pamätám si večer ako som si s úsmevom na výkres maľovala nápis Camino de Santiago a plánovala ako si ho povesim na stenu. Nestalo sa. Z našej púti nič nebolo. Keď sa posledné týždne moja situácia v Brně nijak nemenila (job žiadny, samé odmietajúce emaile, sch...

Emócie..nie je vlastne práve o nich celý život?  Už od narodenia bojujeme s emóciama. Najskor s plačom, sme nespokojní, že nedostávame od maminky neustály prísun mlieka, alebo že nám nesplnia to čo si žiadame. Ako rastieme a dospievame emócii pribúda. Pesimizmus, frustrácia, starosti, žiarlivosť. Vášeň, radosť, vďačnosť, nádej. Dala by sa láska považovať za emóciu? Možno, ale skor to slovko láska obsahuje obrovské množstvo emócii v sebe.

Volám sa Anička. Mám 27 rokov. Bola som na troch vysokých školách. V roku 2017 som konečne získala titul Bc. Som šťastná, dokázala som sama sebe, že na to mám! :) Áno, tri vysoké školy, jedna ukončená. Bilancia je teda taká, že pokiaľ si nevieš vybrať, akú vysokú školu máš ísť študovať, určite nebuď frustrovaný. Do tretice by malo všetko klapnúť, na stopro! :-D O tom, ktoré vysoké školy som študovala si možeš prečítať  v tomto článku. :) Financie, chémia...ani jedno nakoniec nebolo pre mňa. 

Dnes je Tvoj deň, máš krásnych 25 rokov! Toto číslo presně vystihuje to, ako na celý svet žiariš a hlavne ako kvetieš do krásy! :) Málokedy som Ťa zažila smutnú, podráždenú, alebo v negatívnom  rozpoložení. Áno každý z nás je dakedy práve taký, ale veď to je normálne. No Ty mami vždy žiariš, šťastím, pohodou, dobrou náladou, optimizmom. A ja som nesmierne vďačná, že som toto po Tebe zdedila. Pretože aj ja som taká usmievajúca, v dobrej nálade, svoja. Ďakujem Ti za to. Určite na tom má aj ocko zásluhy, tak ďakujem aj jemu. 

Naskytla sa mi zaujímavá príležitosť pomáhať jednej kočke s propagáciou jej novej značky oblečenia. Ako sa to celé udialo? Konečne som bola plávať V sobotu ráno som sa zobudila okolo siedmej hodinky, vonku svietilo slniečko a ja som sa moc tešila na to ako pojdem plávať (po asi 4 mesiacoch). Plávanie zbožňujem , teda odkedy som sa naučila plávať kraula. Budú to už tri roky, tri roky čo som sa učila plávať na praktické prijímačky na fakultu športových štúdii v Brne. Dokázala som sa ani nie za 8 hodín naučiť plávať ( Ďakujem Michale za pomoc! :) ), a príde mi, že sa každou jednou hodinou v niečom ďalšom zlepším, či už je to dýchanie, alebo práca rúk. Chodím plávať v Brne na Lesnú, je to starý komplex, kde majú halu, bazén, saunu a posilku. Ale mne sa páči, že to nie je veľké, že tam nechodí veľa ľudí. 

V hádzanej trvá sezóna od septembra do decembra, to je zimná časť, a potom máme ešte jarnú a tá je od februára do apríla. A ako ste si mohli všimnúť, medzi tým sú dve pauzy, ktoré sa využívajú na letnú a zimnú prípravu . Keďže my hráme 2. ligu, až tak sa tá príprava nehrotí. Za čias, keď som hrala 1. ligu a WHIL-ku v Zlatnej a v Ostrave, letné prípravy začínali už v polke júla, a ja som bola vždy naštvaná, že mám tak málo prázdnin.  Príprava totiž zahrňuje dvojfázové (niekedy troj) tréningy aj 4-5x týždenne, potom týždenné sústredenie a potom ešte prípravu v hale. V Zlatnej na SK, sme s trénerkou tetou Ľudou chodili behávať na hrádzu k Dunaju. Neznášali sme to! ☺ Mali sme aj sústredenie v Patinciach, čo je kúsok od Komárna, samé behačky, šprinty, posilovanie..nemala som prípravy rada :)  Ako som hrala za Ostravu, mávali sme sústredenia kúsok od Lysej Hory . Už to je roky, ale každé sústredenie čo sme tam mali obsahovalo výšlap na Lysú horu . Daktorí to šli behom, no ...

Za pár dní mám závody. Týmové závody na Slovensku. Teším sa? No keby som nemala závodit, tak sa teším na maximum!! No takto...hm.. nieeee...bože nechcem tam ísť. Mám pocit, že som totálne všetko zabudla, že neviem ani skákať cez švihadlo, plávať už vobec nie a že moje fyzička utiekla kamsi do Ria. No hroza! Keby bola možnosť, že sa zase budem rozhodovať či ísť na závody, tak nepojdem... :) Teraz ale už nič nenarobím, som sľúbená týmu, a nechcem ich predsa sklamať. Budem musieť zabudnúť na to, že som slabá na veľké váhy, že stále neviem chodiť po rukách, že sa furt cítim ako začiatočník. V sobotu sa ukáže aká som to bojovníčka. Sú rozne dovody , prečo sa ľudia hlásia na závody. Dakto si chce vyskúšať čo všetko zvládne, kam sa dostane, dakomu ide o výhru, dakomu o prvé miesta, a niekomu o to sa zabaviť. My sme tá posledná skupinka, veď čo iné by sme aj mohli chcieť, keď postupujeme z posledného kvalifikačného miesta :-D Najhoršie je, že asi každý koho poznám, či už z Crossf...

Prvé tohtoročné Týmové závody, ktorých som sa rozhodla zúčastniť sa konajú v Nových Zámkoch 13. augusta. Nové Zámky sú kúsok od "mojho" Komárna, takže sa tam nesmierne teším! :) O minuloročných závodoch som  písala tu, tak čítajte.  :) Minulý rok žiadna kvalifikácia nebola, ale tento rok už áno. Vlastne to nebudú len týmové závody, budú tam aj jednotlivci. Ja sa na súťaženie v kategórii jednotlivcov vobec necítim, takže idem rozhodne za tým!! :)